Medzinárodný menový fond sa vo svojom nedeľňajšom vyhlásení odvoláva na neustále sa zhoršujúce prieskumy nákupných manažérov v posledných mesiacoch (angl. Purchaising Managers Index, PMI).
Sprísnenie menovej politiky vyvolané pretrvávajúcou vysokou a širokospektrálnou infláciou, slabé tempo rastu v Číne a pretrvávajúce prerušenia dodávok a potravinovú neistotu, spôsobenú ruskou inváziou na Ukrajinu, označil za kľúčové indikátory nepriaznivého vývoja svetovej ekonomiky.
Globálny veriteľ minulý mesiac znížil svoju predpoveď celkového rastu na rok 2023 na 2,7 percenta z predchádzajúcej predpovede na úrovni 2,9 percenta.
V blogu pripravenom na summit lídrov G20 v Indonézii uviedol, že posledné vysokofrekvenčné ukazovatele potvrdzujú, že vyhliadky sú pochmúrnejšie, najmä v Európe.
Nedávny vývoj indexu nákupných manažérov, ktorý meria aktivitu vo výrobe a službách, signalizuje slabosť väčšiny veľkých ekonomík skupiny G20, pričom ekonomická aktivita bude klesať, zatiaľ čo inflácia zostáva vysoká.
„Výzvy, ktorým globálna ekonomika čelí, sú obrovské a slabnúce ekonomické ukazovatele poukazujú na ďalšie výzvy, ktoré nás čakajú," uviedol Medzinárodný menový fond a dodal, že súčasné politické prostredie je nezvyčajne neisté.
Zhoršujúca sa energetická kríza v Európe by mohla vážne poškodiť rast a zvýšiť infláciu, zatiaľ čo dlhotrvajúca vysoká inflácia by zase mohla viesť k väčšiemu zvýšeniu úrokových sadzieb, než sa očakávalo, a ďalšiemu sprísneniu globálnych finančných podmienok, čo predstavuje rastúce riziko krízy štátneho dlhu pre zraniteľné ekonomiky.
Medzinárodný menový fond označil aj čoraz závažnejšie poveternostné udalosti za hrozbu, ktorá môže spomaliť rast.
