Pesimistická prognóza pre globálnu ekonomiku na rok 2023 by nemala viesť k uvažovaniu v krátkodobom horizonte alebo k drastickým fiškálnym škrtom, ktoré by mohli zhoršiť nerovnosť alebo ohroziť rozvojové ciele. Uviedla to v stredu Organizácia Spojených národov.
Svetová ekonomika minulý rok čelila sérii šokov vrátane následkov pandémie ochorenia covid-19, ruskej invázie na Ukrajinu a prudkého nárastu inflácie.
Globálny ekonomický rast sa v dôsledku toho tento rok spomalí na 1,9 percenta z odhadovaných 3 percent v roku 2022, uviedla OSN vo svojej správe o svetovej hospodárskej situácii a vyhliadkach.
Členské štáty OSN prijali v roku 2015 celkom 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Patrí k nim aj dosiahnutie potravinovej bezpečnosti, odstránenie chudoby a poskytnutie prístupu k čistej a cenovo dostupnej energii do roku 2030.
Kým samit v New Yorku koncom tohto roka posúdi pokrok pri dosahovaní týchto cieľov, už teraz sa ukazuje, že mnohé z nich nie sú na ceste k splneniu.
Guterres poukázal pritom na „pomalší rast, vysokú infláciu a stúpajúcu dlhovú zraniteľnosť“, ktoré brzdia dosahovanie trvalo udržateľného rozvoja.
Ekonómovia zvyčajne vyzývajú vlády, ktoré zápasia s finančnými problémami, aby znížili výdavky a utiahli si opasky. Ale podľa OSN v súčasnosti je to náročné, zvlášť v rozvojových krajinách.
Podľa správy v roku 2022 vynaložili vlády vo ôsmich rozvojových krajinách na obsluhu dlhu viac ako 25 percent svojich príjmov. V prípade Srí Lanky to bolo takmer 80 percent vládnych príjmov.
OSN sa obáva aj rizika poklesu rozvojovej pomoci. Vojna na Ukrajine a budúca rekonštrukcia „odklonia niektoré zdroje“ od krajín s nízkymi príjmami.
Vlani v septembri Rozvojový program OSN odhadol, že bezprecedentné množstvo kríz posunulo ľudský pokrok o päť rokov späť.
Ďalšie dôležité správy
