Celosvetový dlh dosiahol vlani podľa správy Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) 100,2 bilióna dolárov. Z toho 55 biliónov predstavoval dlh členských štátov OECD, ďalších 35 biliónov dolárov firiem a 10,2 bilióna dolárov dlh rozvíjajúcich sa ekonomík a trhov.
Ako dôvod vysokého dlhu organizácia uviedla pretrvávajúce dôsledky svetovej finančnej krízy z roku 2008 a pandémiu COVID-19. Rozsiahle balíčky na podporu ekonomiky financované prostredníctvom emisií dlhopisov pomohli štátom vyhnúť sa ešte hlbšej recesii po nástupe každej z týchto kríz.
V roku 2007 dosahoval celosvetový dlh približne 38 biliónov dolárov. Odvtedy sa do konca roka 2024 zvýšil o 163,7 percenta. V roku 2008 dosiahol globálny dlh 41 biliónov dolárov, v ďalšom roku sa zvýšil na 47 a v roku 2010 na 52 biliónov dolárov. V roku 2019, stúpol dlh na 75 a v roku 2020 na 87 biliónov dolárov.
Organizácia poukázala aj na riziká rastúcich úrokových nákladov v posledných rokoch. Medzi rokmi 2021 a 2024 sa úrokové náklady ako podiel na HDP zvýšili z najnižších na najvyššie za ostatných 20 rokov. Výdavky štátov na platby úrokov dosiahli v krajinách OECD 3,3 percenta HDP, čo je vyššie percento než v prípade ich výdavkov na obranu.
Takmer polovica štátneho dlhu krajín OECD a rozvíjajúcich sa trhov aj približne tretina firemných dlhov dosiahne splatnosť v roku 2027. Najvyššie riziko to predstavuje pre nízkopríjmové krajiny. Tie čelia najväčším rizikám z pohľadu refinancovania dlhu, lebo viac než polovica ich dlhu bude splatná v najbližších troch rokoch a vyše 20 percent už tento rok.
Vzhľadom na drahší dlh by vlády a firmy mali ďalšie pôžičky smerovať najmä do dlhodobého rastu a produktivity, povedal šéf oddelenia OECD pre kapitálové trhy a finančné inštitúcie Serdar Celik. Tvrdí, že ak si budú požičiavať s týmto cieľom, tak sa o budúcnosť organizácia neobáva. Ak však budú ďalej zvyšovať dlh bez toho, aby zároveň zvyšovali produkčnú kapacitu ekonomiky, v tom prípade OECD musí počítať s ťažkými časmi.
Ďalšie dôležité správy
