Globálny dlh dosiahol v druhom štvrťroku tohto roka rekordnú hodnotu 307 biliónov amerických dolárov, a to aj napriek rastúcim úrokovým sadzbám, ktoré obmedzujú dostupnosť bankových úverov. Najviac k zvýšeniu dlhu prispeli rozvinuté ekonomiky, ako USA a Japonsko. Vyplýva to z najnovších údaje Inštitútu medzinárodných financií (IIF).
V dolárovom vyjadrení vzrástol globálny dlh podľa údajov inštitútu v prvom polroku 2023 o desať biliónov dolárov a za poslednú dekádu o sto biliónov USD. Najnovší prírastok zvýšil pomer globálneho dlhu k celosvetovému hrubému domácemu produktu na 336 percent. Pred rokom 2023 ukazovateľ sedem štvrťrokov po sebe klesal.
Za zvýšením pomeru dlhu k HDP stojí pomalší hospodársky rast spolu so spomalením rastu cien.
„Náhly nárast inflácie bol hlavným faktorom, ktorý stál za prudkým poklesom pomeru dlhu k produkcii v posledných dvoch rokoch," uviedol IIF v pravidelnej kvartálnej správe. Vzhľadom na zmiernenie mzdových a cenových tlakov možno podľa inštitútu očakávať, že ukazovateľ do konca roka 2023 prekročí hranicu 337 percent.
Viac ako 80 percent najnovšieho nárastu dlhu pripadalo na vyspelé krajiny, keď najväčšie prírastky zaznamenali USA, Japonsko, Veľká Británia a Francúzsko. Spomedzi rozvíjajúcich sa trhov najväčší nárast evidovali v Číne, Indii a Brazílii.
Ďalšie dôležité správy
