Gastrosektor je v celej Európe jedným z odvetví najviac zasiahnutých pandémiou nového koronavírusu. Okrem rýchlej finančnej pomoci by na Slovensku mohlo tomuto odvetviu z dlhodobého hľadiska pomôcť aj zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH). Tá je v súčasnosti pri sadzbe 20 percent najvyššia z krajín strednej Európy, upozornil vo štvrtok v online diskusii organizovanej platformou #StáleMámeChuť europoslanec Ivan Štefanec (KDH).
Štefanec pripomenul, že výška DPH je plne v kompetencii jednotlivých štátov únie. ,,My môžeme iba vyjadriť náš názor. Osobne vidím, že aj počas pandémie sa v krajinách znižovala daň z pridanej hodnoty," uviedol Štefanec, podľa ktorého pre príklad nemusíme ísť ďaleko a stačí sa pozrieť do Rakúska. ,,Vidieť, že je tu priestor pre zlepšenie a je tu priestor pre zníženie minimálne počas doby pandémie," uviedol Štefanec.
Zníženie DPH by podnikatelia v gastrobiznise privítali. Podľa prevádzkovateľa reštaurácií Tibora Kuklovského by pri DPH vo výške päť percent nemuseli podnikatelia zvyšovať ceny na vykrytie strát vzniknutých počas pandémie. ,,Pri znížení DPH na desať percent by nám to trvalo trošku dlhšie," dodal.
Ďalšie stratové leto už nesmie prísť, inak turizmus v Európe skončí na kolenách
Gastropodnikateľ Norbert Frank vidí v znížení DPH možnosť, ako biznis znova rozbehnúť. Frank pripomenul, že priemer DPH v gastrosektore v okolitých štátoch je sedem percent, pričom v Česku je to desať percent a v Rakúsku, Poľsku či Maďarsku ešte menej.
Poradca ministra financií Tomáš Meravý uviedol, že nie je zástancom výnimiek, a to ani pri DPH. Plošné zníženie dane z pridanej hodnoty na desať percent by podľa neho prinieslo výpadky príjmov štátu od dvoch do troch miliárd eur. ,,Takže toto na stole určite nie je," povedal Meravý. Daňový systém podľa neho musíme vidieť v celej komplexnosti, keď v iných položkách má zasa Slovensko nižšiu daň ako susedia. Meravý predpokladá, že by podnikatelia zníženú daň do cien nepreniesli, no v prípade zvýšenia daní presúvajú celý vplyv na spotrebiteľa.
Podnikateľom v cestovnom ruchu a gastrobiznise, ktorí nemali doteraz možnosť čerpať štátnu pomoc, by mal pomôcť univerzálny odškodňovací zákon. Ten by po niekoľkých neúspešných pokusoch ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS) o jeho schválenie vládou mal predložiť na rokovanie kabinetu minister financií Igor Matovič (OĽANO). Podľa Meravého by mal zákon riešiť preplácanie fixných nákladov.
Generálny manažér Asociácie hotelov a reštaurácií Marek Harbuľák však upozornil, že preplácanie štátnej podpory z tohto zákona môže byť v konflikte so schémou pomoci vyplácanou v súčasnosti z ministerstva dopravy, ktorá tiež slúži na pokrytie nekrytých fixných nákladov.
Boris Kollár si sprivatizoval pomoc pre cestovný ruch a gastro. Nič iné mu už neostáva
Generálny riaditeľ sekcie cestovného ruchu Ministerstva dopravy a výstavby SR Radúz Dula, hoci znenie zákona nepozná, si myslí, že Harbuľákove obavy sú oprávnené. ,,Treba povedať, že schéma štátnej pomoci de minimis aj veľká schéma štátnej pomoci, ktorú my ako ministerstvo pripravujeme, je podľa výnimky zo zmluvy s EÚ podľa bodu 3.12, a to je presne ten bod, ktorý chcelo využiť ministerstvo hospodárstva," povedal Dula. ,,Nevidím tam priestor pre prevádzky cestovného ruchu, že by mohli požiadať znova o podporu na ten istý čas alebo na tie isté náklady, ktoré už raz boli podporené," dodal Dula.
