Novovymenovaný minister T. Drucker pritom veľmi dobre vedel, že jeho vôbec prvou úlohou dôležitou pre jeho dôveryhodnosť na tomto poste je odvolanie T. Gašpara. Namiesto toho brnkal na nervy spoločnosti svojim vlastným vajataním.

Nie, za jeho odchod nemôže T. Gašpar. T. Drucker zbabelo uteká sám. Nechal sa nahovoriť na funkciu, ale precenil svoje schopnosti a podcenil situáciu. Po troch týždňoch trvajúcich debatách o Gašparovi vo vnútri Smeru-SD si na otvorenú vojnu s Robertom Ficom a svojim priateľom Robertom Kaliňákom netrúfol. Napokon, nikdy o ňu ani nestál.

Ak by minister Drucker naozaj chcel riešiť súčasnú nedôveru v políciu a obavy nad skutočne nezávislým vyšetrovaním vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, osobu prezidenta by vymenil do pár dní po svojom vymenovaní. Bez ohľadu na enormné tlaky vedenia Smeru. Nech by sa aj potom R. Fico a R. Kaliňák pokúšali postarať o jeho diskreditáciu, T. Drucker by bol za hrdinu. Nie z dôvodu, že vypočul plné námestia ľudí a dokázal sa postaviť pánom v Smere, ale pretože urobil rozhodnutie v prospech verejného záujmu.

Viac ako tri týždne pôsobil dojmom, že chce nechať situáciu vyhniť, tváril sa, že nie je dôvod inštitúciám nedôverovať. Nakoniec pri vlastnom odchode argumentoval neexistujúcim dôkazmi pre odvolanie T. Gašpara. Svojim konaním atmosféru v spoločnosti nijako neupokojil. Naopak, pridal dôvod myslieť si, že strana Smer stratila akýkoľvek zdravý kontakt s realitou.

Za normálnych okolností politická strana nechce, aby situácia zašla do bodu, kedy sa od nej odvracia nedávno nádejný káder. Ohlásená rezignácia T. Druckera bude Smer bolieť, pretože ťažko ľuďom vysvetlíte, prečo keď mohla padnúť kráľovná, strelec ostáva. Chcú tým v Smere povedať, že T. Gašpar je vo svojej funkcii dôležitejší ako R. Kaliňák či nebodaj sám predseda R. Fico, ktorí už svoje posty pre upokojenie politickej krízy museli opustiť?

Ak je T. Gašpar pre Smer taký dôležitý, že sú ochotní riskovať ďalšie straty kádrov a voličov aj pre absurdnosť rozhodnutia T. Druckera, núkajú sa len dve vysvetlenia. Prvým je bezpečnostné riziko, a teda, že sa v Smere iného policajného prezidenta naozaj veľmi boja. Druhým sú mocenské princípy – R. Fico je stále veľmi ponížený a dotknutý zo svojho nutného odchodu a straty popularity. Zlým čítaním nálad verejnosti môžu byť vo vedení presvedčení, že akékoľvek ďalšie obety by nie dobrú situáciu Smeru ešte viac zhoršili.

Áno, každé vysvetlenie má inú váhu, aj keď sa navzájom nevylučujú. Ale obe sú dôkazom zneužívania štátu vo svoj vlastný prospech.

Prirátajme k tomu skutočnosť, že tomuto celému cirkusu ochotne asistoval novovymenovaný premiér Peter Pellegrini, ktorý cez víkend nešetril chválospevmi na T. Gašpara, a máme vhodného kandidáta na Darwinovu cenu. Ako je slabý premiér, tak je slabý minister vnútra. V osobe T. Druckera mohol mať P. Pellegrini spojenca v strane voči starému a stále platnému vedeniu. No on sa zachoval presne tak, ako je pre neho príznačné. Ako stranícky služobník držal líniu vedenia Smeru a verejnosti de facto vopred oznamoval, že dôvody na odchod T. Gašpara neexistujú.

Zabudnime na akýsi nový príčetnejší Smer s dvoma mladými fešákmi v popredí. Prvý uteká pred svojou zodpovednosťou, druhý pokorne slúži.