Matt Kerr z mestskej rady v Glasgowe pre denník The Guardian povedal, že sa vždy zaujímal o zavedenie základného príjmu pre všetkých ľudí. Základný príjem považuje za spôsob, ako zjednodušiť sociálny systém vo Veľkej Británii a zároveň bojovať proti chudobe. „Je to tiež o solidarite, pretože vláda ukáže každému, že ho podporuje. Zmení sa tým vzťah medzi jednotlivcom a štátom,” povedal.
Mestá zatiaľ neoznámili, ako vysoký príjem bude ľuďom poskytovať. Peniaze by mali slúžiť ako garancie pre pohodlný život, a to bez ohľadu na to, či sa rozhodnú študovať, starať sa o rodinu alebo začnú podnikať či si niečo privyrobia. Peniaze od štátu by tak mali stačiť na zaplatenie základných účtov. „Je čas, aby sa to testovalo, pretože táto myšlienka sociálneho systému skutočne podporuje nezávislosť,“ povedal M. Kerr.
Experiment podporuje aj škótska vláda
Myšlienka základného príjmu má v krajine širokú podporu. Aj od škótskej vlády, ktorú vedie Škótska národná strana. M. Kerr tvrdí, že majú pred sebou ešte dlhé mesiace príprav, ale Glasgow je ideálne miesto pre tento sociálny experiment. V meste je obrovská príjmová a zdravotná nerovnosť medzi obyvateľmi a až tretina detí žije na hranici chudoby. Podobná situácia je aj v meste Fife. Až 34 percent pracovníkov dostáva mzdu, ktorá je nižšia ako životné minimum.
„Je to aj o tom dostávať viac než len na zaplatenie účtov. Časť tohto nápadu je aj o tom, aby sme zistili chyby a zistili, čo je akceptovateľné pre verejnosť,“ povedal Jamie Cooke z Royal Society of Arts, ktorá uskutočnila prieskum o navrhovanom pilotnom projekte v Škótsku. „Je to vzrušujúca príležitosť pre Škótsko pozrieť sa na niečo úplne radikálne a posunúť krajinu na čelo v politike, ktorej rastie podpora v celej Európe,“ dodal J. Cooke.
Kritici tento projekt vopred zavrhujú. Dôvodom sú peniaze. Hovoria, že takýto krok si vyžaduje zvýšenie daní, aby sa našli zdroje na rozdelenie peňazí aj tým, ktorí na to nie sú odkázaní. Škóti ale tvrdia, že výška základného príjmu bude detailne vypočítaná podobne ako pri stanovení životného minima. Základným príjmom sa má odbúrať nákladná byrokracia štátu a má zabezpečiť ľuďom adekvátne podmienky pre život.
Ak by sa experiment ujal aj na národnej úrovni, šlo by o najväčšie prenesenie kompetencii v sociálnej oblasti v krajine. Vláda vypočítala, že základný príjem by mal efekt na 1,4 milióna Škótov a v rozpočte by ukrojil 2,7 miliardy libier (15 percent všetkých výdavkov v sociálnej oblasti krajiny).
Jedným z hlavných aspektov základného príjmu je možnosť človeka povedať „nie“ zamestnávateľovi. V ére vysokej nezamestnanosti sú vo výhode firmy, ktoré stanovujú plat a podmienky zamestnanca, ktorý ich musí akceptovať. Inak hrozí, že nebude mať za čo zaplatiť hypotéku alebo jedlo pre svoje deti, povedal vlani Američan Scott Santens, ktorý patrí k najaktívnejších podporovateľov tejto myšlienky.
Zaručený príjem bol vlani témou vo Švajčiarsku. Vedenie kampane chcelo zabezpečiť základný príjem vo výške 2 500 frankov pre každú dospelú osobu a pre deti 625 frankov. Referendum nakoniec neprešlo.
Tento rok ale experiment uspel na národnej úrovni vo Fínsku. Na Silvestra (v sobotu) tak sociálna poisťovňa Kela vyžrebuje dvetisíc šťastlivcov z radov nezamestnaných, ktorí budú od štátu počas dvoch rokov namiesto dávok v nezamestnanosti dostávať 560 eur. Po roku sa má experiment vyhodnotiť a nie je vylúčené, že sa do neho zapojí viac nezamestnaných.
Tento rok zaviedlo zaručený príjem aj mesto Utrecht v Holandsku a provincia Ontario v Kanade.
Menej psychických chorôb
Najznámejším bol v minulosti experiment v kanadskom mestečku Dauphin v provincii Manitoba. V rokoch 1974 až 1979 program Mincome rozdával peniaze celej populácii, na občana vychádzala dávka na približne 3 400 dolárov.
Evelyn L. Forgetová, ekonómka z University of Manitoba, popísala výsledky experimentu v roku 2011 v správe Mesto bez chudoby, ktorú vydala v roku 2011.
Výsledok experimentu ju prekvapil. Základný príjem znížil chudobu v Dauphine a efekt mal aj na pracovný čas, ktorý znížil. Stalo sa to predovšetkým medzi mladými ľuďmi, ktorí namiesto práce pokračovali vo vzdelaní. Podobne sa rozhodli aj matky, ktoré využili finančnú slobodu na to, aby sa zamerali na výchovu svojich detí.
„Experiment zistil, že pracovné úsilie sa v rodine znížilo o 13 percent, u hlavného živiteľa rodiny o tretinu,“ píše ekonómka v správe. Na druhej strane ľudia menej vyhľadávali lekára (hospitalizácie klesli o 8,5 percenta), znížil sa podiel duševných porúch, zvýšila sa pôrodnosť, no zároveň lepší príjem predovšetkým matiek zapríčinil rastúci počet rozvodov.
