Keď v roku 2007 vyhral vtedajší minister vnútra Nicolas Sarkozy v súboji o Elyzejský palác, začalo žiť Francúzsko obavami aj nádejami. Obavami, že sľubované reformy budú v zaopatrovateľskom štáte bolieť. Nádejami, že napriek tomu sa ich podarí presadiť. Rok 2010 bol vo Francúzsku rokom boja o kľúčovú normu – dôchodkovú reformu. Postavilo sa proti nej vyše 70 percent ľudí, jesenné sociálne protesty boli najväčšie za posledných pätnásť rokov.
Parlament zákon o zmene penzijného zákona schválil, ľudia si však budú dlho pamätať jeden základný pocit. Prezident sa o tom s nikým nebavil, rozhodol ako absolutistický monarcha, a na to sú Francúzi citliví. Od toho sa bude odvíjať politická situácia v roku 2011, keď sa vo Francúzsku čaká jedna veľká volebná kampaň pred prezidentskými voľbami v roku 2012.
Kritická, no nesúrodá ľavica
Ak má niekto vo Francúzsku politickú silu, sú to nepochybne odbory. Na konci roku 2010 sa poučili, začali ťahať za jeden povraz a opoziční socialisti sa s nimi zviezli. Dokázali síce vyhrať s obrovským náskokom regionálne voľby, ale to hlavné zatiaľ nevyriešili. Koho nominovať na budúceho prezidenta. Kto sa postaví proti pravicovému kandidátovi, či už to bude N. Sarkozy, alebo niekto iný. Najsilnejšia opozičná strana je totiž dlhodobo bez čitateľne vodcovskej figúry, ktorá by sa chcela a mohla snažiť o prezidentskú funkciu. Budúci rok bude v tomto smere pre socialistov kľúčový. Prihlási sa k prezidentským ambíciám Martine Aubryová, terajšia predsedníčka strany? Zopakuje si hajtmanka Ségoléne Royalová svoju kandidatúru z roku 2007, keď ju porazil N. Sarkozy? Občas sa hovorí aj o výkonnom riaditeľovi Medzinárodného menového fondu, ale sa ozývajú hlasy, že to nejde, pretože Dominique Strauss-Kahn vraj nie je úplne bez poškvrny. Prezidentská kampaň býva vo Francúzsku dlhá, ak bude Socialistická strana rok pred voľbami váhať, zamotávať sa do vlastných kľučiek, nečakajú ju žiadne svetlé zajtrajšky.
Pani Carla vraj už nechce, ale...
Dĺžka prezidentskej kampane je dôležitá aj pre kandidáta pravice. Všetci si napospol myslia, že N. Sarkozy sa pokúsi svoj mandát obhájiť a v roku 2011 to bude zasa ten starý dobrý „président omnipresent“, všadeprítomný prezident, ktorý bude chodiť, jazdiť, lietať a energicky vychvaľovať svoju politiku. Ak do toho pôjde, má čo robiť. Ani obraz prezidenta, ani obraz Francúzska v zahraničí dnes nie je žiadnym výstavným kúskom. Krajina ekonomicky nerozkvitá, hrozivá je nezamestnanosť mladých ľudí, ktorá na konci roku 2010 dosahuje 23 percent. N. Sarkozymu sa začalo hovoriť „hasič – pyroman“. Tým autori karikovali jeho schopnosť hasiť politické požiare a okamžite zakladať iné. Manželka Carla Bruniová-Sarkozyová sa v jednom rozhovore vyjadrila, že by si veľmi želala, aby N. Sarkozy už dal politike pokoj. Práve preto väčšina analytikov usudzuje, že terajší prezident svoju kandidatúru potvrdí. Samozrejme, v záujme Francúzska.
Francúzsko na križovatke
Rok 2011 bude pre krajinu galského kohúta vo všetkých smeroch kľúčový. Je stále pod tlakom svojho dlhu. Ak sa s tým nič neurobí, hrozí jej zníženie ratingu. Francúzsko podobne ako ďalšie krajiny eurozóny bojuje s vysokým zadlžením. Už sa zaviazalo znížiť deficit na tri percentá HDP, ktoré požaduje EÚ, do konca roku 2013. Bez toho by prestalo držať krok s Nemeckom a jeho vedúcu úlohu v Európskej únii by mohlo vziať za svoju. Je otázkou, akými reformami to chce dosiahnuť v roku 2011, keď prezidentská kampaň naberie na obrátkach. Pred voľbami sa už len ťažko presadzujú zmeny a v citlivej situácii po presadzovaní dôchodkovej reformy aby človek chodil okolo odborov po špičkách. A aby to nemali jedni ani druhí také ľahké, môže sa na politickej scéne objaviť niekto tretí, ktorý ponúkne zmenu. To občas na voličov zaberie a etablované politické strany z toho majú ťažkú hlavu. Francúzsko čaká rok, keď sa tam rozhodne nik nebude nudiť.
Autor je spravodajca Českého rozhlasu vo Francúzsku.
Ilustračné foto - Flickr.com
Článok vyšiel v ročenke Slovensko a svet v roku 2011, ktorá vyšla ako príloha TRENDU č. 47.
