Okrem toho budú musieť ovládať svetový cudzí jazyk a mať justičnú skúšku – buď prokurátorskú, notársku či advokátsku alebo pravidelnú publikačnú činnosť vo svojom odbore alebo budú musieť byť vedeckými pracovníkmi.

Nové podmienky sa týkajú nielen odborných schopností, ale sudcovia, ktorých si parlament po novom zvolí, budú musieť mať aj „morálnu a hodnotovú integritu“. Kandidát bude musieť napísať takisto aj motivačný list. Navrhované zmeny predstavil minister spravodlivosti za Most-Híd Gábor Gál.

Vyhovel aj prezidentovi

Novela ide do medzirezortného pripomienkového konania. „Tento materiál je pre mňa stále živý, každá zmena, ktorú navrhne opozícia, musí nájsť oporu aj v koalícii. Ten kompromis musíme nájsť, keď chceme 90 hlasov,“ povedal dnes na tlačovej konferencii G. Gál.

Novela v jednom bode takisto vyhovie aj prezidentovi Andrejovi Kiskovi – po novom všeobecným sudcom automaticky zanikne funkcia k 31. decembru toho kalendárneho roka, v ktorom dosiahne 68 rokov. Teraz sudcov, ktorí tento vek dosiahli, musela navrhnúť Súdna rada SR na odvolanie a prezident ich musel odvolať.

Prezidenta sa týka aj nasledujúca zmena – zabezpečia priestor pre jeho úrad, aby mohol kandidátom klásť otázky a mohol sa aktívne zúčastňovať na procese. Ambíciou zmeny je urobiť voľbu ústavných sudcov čo najotvorenejšou, priestor na otázky pre kandidátov by mal byť aj v Národnej rade.

Experti chcú ísť ďalej

Tridsaťosem právnych odborníkov minulý týždeň vo výzve navrhlo, aby kandidát na ústavného sudcu musel získať v prvom kole 90 hlasov, ak nezískal, v opakovanej voľbe by mu stačilo 76. Odporúčanie na voľbu ústavných sudcov 90 hlasmi dala Slovensku aj Benátska komisia.

G. Gál sa obáva, či by toto nebol čistý formalizmus, myslí si, že v súčasnom parlamente sa iba ťažko dá rátať s tým, že niekto z kandidátov by vedel získať 90 hlasov. Myslí si, že bude ťažké nájsť aj 76 hlasov.

Signatári výzvy okrem toho navrhli zaviesť štvorročný cyklus obmeny ústavných sudcov, verejnú listinu uchádzačov, ich verejné odborné vypočutie či verejné hlasovanie poslancov Národnej rady SR.

„Jedným z princípov právneho štátu je, že výkon verejnej moci musí byť transparentný a kontrolovateľný. Volič, ktorý dal mandát niektorému z poslancov, musí mať možnosť spätnej kontroly, ako v zásadných otázkach hlasoval,“ povedal jeden z predstaviteľov expertov Peter Kubina. Nevidí dôvod na to, aby boli poslanci chránení tajnou voľbou.

38 osobností v otvorenom liste kritizovalo aj vek, podľa nich požiadavka mať 45 rokov odradí mladých progresívnych právnikov. Pokiaľ ide o formuláciu, aby bol kandidát „všeobecne uznávanou osobnosťou v oblasti práva,“ tá sa podľa G. Gála dostane do ústavy. Je však aj taká možnosť, že v zákone bližšie definujú, čo to presne znamená. To je ešte otvorené.

Spor Kisku s Ficom

Vo februári budúceho roka vyprší deviatim z 13 sudcov Ústavného súdu SR mandát. O zmene pravidiel voľby hovorí aj Programové vyhlásenie vlády, zmeny začala pripravovať predchodkyňa G. Gála Lucia Žitňanská. Obaja priznali, že Most-Híd by si vedel predstaviť ešte iný návrh, keďže však ide o zmeny v ústave, musia pre svoje návrh nájsť podporu v koalícii, aj opozícii.

Na deväť voľných stoličiek bude 18 kandidátov, ktorých zvolí parlament, prezident z nich deviatich vyberie. Práve to, či si prezident môže, alebo musí vybrať, bolo predmetom sporu medzi prezidentom a vládou pod vedením Roberta Fica.

A. Kiska namietal, že zvolení kandidáti nespĺňajú základné požiadavky, nakoniec však vlani v decembri po vyjadreniach Benátskej komisie a Ústavného súdu vymenoval kandidátov, ktorých NR SR zvolila ešte v roku 2014. Novými ústavnými sudcami sa stali politici za Smer-SD Jana Laššáková a Mojmír Mamojka a notár Miroslav Duriš.