Stredovekí učenci sú povestní tým, ako dlho dokázali debatovať o tom, koľko anjelov sa zmestí na hlavičku špendlíka. Podobnú debatu majú dnes moderní diplomati o čísle, ktoré má byť za písmenkom G.
Viaceré zoskupenia sa tlačia do pozície prominentného fóra na rozhovory svetových lídrov. G20 zakončila rok 2009 tým, že vlastne nahradila starú G8. Ale to zďaleka nie je G-koniec. V roku 2010 bude mať G20 konkurenta v podobe G2. Aby to nebolo až také jednoduché, lobisti sa budú snažiť o formáciu G13 a G3. Bolo by naivné si myslieť, že aj toto bude konečná debatných krúžkov.
Pravdepodobne si však summit G20 udrží pozíciu najvýznamnejšej globálnej platformy. Presunúť najdôležitejšie rozhodnutia na G2, kde sú zastúpené iba USA a Čína, sa pravdepodobne nepodarí. Stará G8, kde sú najmä krajiny bohatého Západu, bude upadať do zabudnutia. A taká G13 sa ani neodlepí od zeme (podobne ako G77 – nech sa čitateľ radšej ani nepýta, o čo išlo).
Formovanie G20 by mohlo byť najtrvalejším inštitucionálnym výsledkom svetového hospodárskeho prepadu v roku 2008. Dávno pred krízou bola G20 bežný spolok pre diplomaciu, keďže inštitúcie globálnej vlády, ako napríklad Bezpečnostná rada OSN alebo G8 (čo je vlastne G7 najbohatších krajín sveta a Rusko), už nepredstavovali realitu rozloženia síl vo svete. Ale až kríza priniesla oficiálnu zmenu pomerov.
G20 - náhrada za G8
G20 bola napríklad vytvorená pre ministrov hospodárstva ako reakcia na ázijskú krízu z konca 90. rokov. Kľúčovými členmi sa stali aj Čína, India a Brazília, čo znamenalo, že táto skupina zodpovedala za 85 percent svetovej produkcie. A keďže predmetom debát G20 sú iba ekonomické otázky, členovia sa mohli vyhnúť nepríjemným politickým otázkam.
Úspech prvého summitu G20 v novembri 2008 vo Washingtone, D.C., prekvapil viacero skeptikov. Je pravda, že niektoré prvotné sľuby – napríklad zastaviť všetky ďalšie protekcionistické kroky vlád – sa nedodržali, ale na druhom summite v Londýne lídri dokázali, že vedia spolupracovať. Dohodli sa na globálnom fiškálnom stimule a zvýšení prostriedkov v Medzinárodnom menovom fonde. Summit vtedy znamenal otočku v investorskej a podnikateľskej dôvere.
No a na poslednom summite v septembri 2009 v Pittsburghu oficiálne ohlásila G20 nahradenie G8 ako hlavnej svetovej základne pre diskusie a spoluprácu v oblastiach svetovej hospodárskej politiky. Stará skupina by sa mala stať akýmsi poradným výborom v rámci G20. Ale aj toto zoskupenie má trhliny a tie by sa mohli prejaviť už na najbližších stretnutiach – v júni v Kanade a v Južnej Kórei v novembri 2010. Keď zarátame aj predstaviteľov rôznych svetových a regionálnych organizácií, ako sú napríklad Svetová banka alebo ASEAN, v Pittsburghu bolo za rokovacím stolom v skutku až 33 predstaviteľov.
Boj G-čiek
Niektorí sa obávajú, že sa z G20 stane mini OSN. Preto tie úvahy o „stlačení“ svetovej skupiny na G13 – teda G8 plus Čína, India, Južná Afrika, Brazília a Mexiko. Ale to by sa mohlo dotknúť niektorých dôležitých členov G20 a vyvolať viac sporov. Navyše, G20 má výhodu v tom, že už existuje.
Radikálnejším riešením by bolo zvoliť do svetového záprahu G2 – USA a Čínu. Väčšina z najpálčivejších svetových tém – od klimatických zmien po ekonomickú nestabilitu, menové otázky až po nešírenie jadrových zbraní – by v konečnom dôsledku záviseli od rozhodnutí dvoch najväčších ekonomík. Inštitucionálny aparát je už hotový: v roku 2009 sa pravidelné ekonomické stretnutia Ameriky a Číny premenovali na „Strategické a ekonomické dialógy“ – čo naznačuje formálne rozšírenie programov rozhovorov ďalej za hranice ekonomických tém. Ale G2 sa nestane top svetovým fórom v roku 2010. Z rôznych dôvodov to zatiaľ nevyhovuje ani USA, ani Číne.
Číňania ťažia z presunu svetovej moci, ktorá nasledovala po prepuknutí krízy. Zároveň vedia, že vo viacerých smeroch stále nie sú rovnocenný partner na takýto dialóg. Spojené štáty sú oveľa bohatšia krajina ako Čína, s väčšou a so sofistikovanejšou ekonomikou, nehovoriac o vojenskej sile. Americkí predstavitelia sú zasa presvedčení, že je ekonomicky aj politicky výhodnejšie do rozhovorov s Čínou zatiahnuť ďalšie vyspelé demokracie – ako napríklad EÚ či Japonsko. V EÚ sa už nádejne hovorí o vytvorení G3 – ako platformy Ameriky, Číny a Európskej únie. Ale to je zatiaľ predčasné.
A preto to nebude G2 či G3, ale práve G20, ktorá vyhrá G-čkovú vojnu v roku 2010.
Autor je hlavný komentátor Financial Times pre medzinárodné vzťahy
Článok je prevzatý z ročenky SLOVENSKO A SVET V ROKU 2010, ktorá vyšla ako príloha TRENDU č. 50-51. V predaji do 6. januára 2010.
Ilustrácia - The Economist, Foto na titulke - SITA / AP
