Vzhľadom na potrebu rozpočtových úspor by bolo najlepšie, keby štát pri veľkých projektoch nedával žiaden priestor na pochybnosti o účelnosti vynaloženia verejných peňazí, hovorí veľký obhajca etiky v biznise a šéf slovenskej pobočky Accenture Peter Škodný. „Aj preto by nebolo zlé, keby Slovensko malo niečo ako riaditeľa IT s kompetenciami krížom cez všetky rezorty, ktorý by dozeral na to, aby každý cent minutý na IT priniesol občanovi ako akcionárovi štátu úžitok,“ poznamenal, keď si vypočul, čo sa práve odohráva na finančnej správe.
Ministerstvo financií a jemu podriadené Finančné riaditeľstvo SR od jarnej výmeny vlády akékoľvek problémy vysvetľovali zlyhaním bývalých predstavených rezortu a ukazovali prstom na fatálny kolaps nového informačného systému IS KONS. No popri nespochybniteľnom chaose a evidentných nepodarkoch sa podarilo sprevádzkovať aj niekoľko dodaných modulov, ktoré dodnes spoľahlivo fungujú. Napríklad taký Elektronický zber údajov (EZU). Tento systém nepotrebuje nákladný zaručený elektronický podpis, ale len jednoduchú registráciu. Od začiatku roka sa doň zapojilo zhruba 80-tisíc podnikateľov, ktorí elektronicky podali do štyristotisíc priznaní a iných dokumentov. Systém funguje hladko, zvláda veľké nápory a dá sa používať bez inštalácie špeciálneho softvéru – stačí internetový prehliadač.
Aspoň niečo funguje, mohol by si vydýchnuť daňovník. No finančná správa sa s požehnaním ministra Petra Kažimíra rozhodla systém zahodiť a začať ho budovať odznova – s vopred dohodnutou firmou. Niečo také sa zdôvodňuje ťažko. Možno aj preto sa kompetentní v snahe vysvetliť tento krok začali zamotávať do hmlistých vyjadrení, ba až očividných neprávd.
Dymová clona
Nervozitu, ktorá vyzerala, akoby mala pôvod v nedostatku argumentov, naznačilo minulý týždeň hneď prvé vyhlásenie, ktoré vyšlo z ministerstva financií po tom, ako na vec upozornil denník Sme. Už v prvej vete stanoviska rezort prechádza do útoku a pozastavuje sa nad tým, že novinár si dovolil citovať ľudí, ktorí stáli pri vzniku problémového IS KONS.
No IS KONS je systém zostavený z viacerých modulov, ktorý robilo niekoľko firiem, a ani sám prezident finančnej správy František Imrecze v septembrovom rozhovore pre TREND nepopieral, že viaceré časti sa podarilo nasadiť úspešne (TREND 36/2012). Teraz sa ozval napríklad Igor Hornák zo spoločnosti Factory 4 Solutions, ktorá sa podieľala na vývoji EZU. V rozsiahlom e-maili vysvetľuje, že EZU bol vyvinutý ako samostatne stojaci modul a nie je problém používať ho aj ďalej po prechode na inú softvérovú platformu. Doterajšie spoľahlivé fungovanie zároveň posúva do iného svetla kritiku úradníkov, že bol „súčasťou zlyhaného riešenia KONS, ktoré stálo 10 mil. eur“.
Úzkostlivé používanie slov EZU a zlyhanie v jednej vete prestalo až po tom, ako TREND Finančné riaditeľstvo SR upozornil, že systém funguje, a preto by bolo namieste riadne zdôvodnenie jeho odstavenia. Následne hovorkyňa riaditeľstva Miroslava Slemenská pripustila, že samostatná aplikácia na zber údajov je funkčná. No spomenula nový dôvod, prečo ju zrušiť – lebo nemajú na základe čoho zabezpečiť jej ďalšiu prevádzku. Softvér sa pritom obstarával na základe existujúcej rozsiahlej zmluvy s firmou IBM, pre ktorú pracovali programátori zo subdodávateľských firiem. Zmluva stále platí.
Medzi slamky, ktorých sa štát v tejto krízovej komunikácii chytá, patrí veta, že nový systém od nového dodávateľa bude fungovať aj v inom prostredí ako Windows. Čo by mohlo čitateľa priviesť k dojmu, že práve EZU takéto obmedzenie mal. Pritom platí opak: daňová respektíve finančná správa ešte nikdy nemala nasadený otvorenejší systém. Aj tu štát reakciu spresnil po upozornení TRENDU – chcel tým povedať, že obmedzený bol starší systém eDane používaný pred nasadením EZU.
Keďže argumentov bolo málo, ministerstvo i finančná správa vytiahli ďalší –že existujúci používatelia EZU majú uzavretú dohodu o elektronickej komunikácii platnú len na rok, čiže im čoskoro vyprší. Čo je už vyslovená lož. Jednu takú dohodu má k dispozícii aj TREND. Keby ju mal i hovorca ministra financií Radko Kuruc, vedel by, že znie na dobu neurčitú. Na ročnej báze sa mala obnovovať len bezplatná certifikácia (náhrada zaručeného elektronického podpisu), čo je triviálna operácia a rozhodne nie dôvod na zastavenie funkčného projektu.
Všetko pre Ditec
Kvôli komu sa štátni úradníci takto zamotávali do vlastných vyjadrení? Novým dodávateľom je firma Ditec, ktorá nie je pri informatizácii štátnej správy žiadny nováčik. Nepotrebovala ani verejné obstarávanie. Podriadení P. Kažimíra len rozšírili existujúcu zmluvu, ktorú mal Ditec ešte s colnou správou ako jedným z predchodcov dnešnej finančnej správy. Podľa dodatku má štát za vynovenie v minulosti neosvedčeného systému eDane, ktorý by mal vo faceliftovanom vyhotovení nahradiť EZU, zaplatiť 540-tisíc eur bez DPH.
Celá vec má pritom jeden pikantný aspekt: Vývojári EZU sa inšpirovali príbuzným riešením SES, ktoré sa používa v Sociálnej poisťovni. Tá zažila podobný príbeh so zmenou dodávateľa. Keď jej za prvej vlády Roberta Fica šéfoval Ivan Bernátek, padlo politické rozhodnutie vyvinúť nový systém za tri milióny eur. „Keď sa v novembri 2010 nové riešenie na zber mesačných výkazov zaplo, do štyroch hodín systém spadol a dodávateľ ho tri mesiace márne kriesil,“ spomína človek zvnútra sociálky, ktorý bol o celej veci dobre informovaný. „Subdodávateľom bol Ditec,“ dodáva zdroj, ktorý chce z politických dôvodov zostať v anonymite.
Sociálna poisťovňa sa vrátila k pôvodnému riešeniu, ktoré trochu vynovila. Robili na tom aj programátori, ktorí neskôr písali EZU. Opravené riešenie pre poisťovňu napokon slovenská IT komunita ocenila zlatou cenou Itapa 2012, spomína dnes I. Hornák z Factory 4 Solutions.
Ditec sa dnes k tomuto neúspechu nehlási. Jeho predseda predstavenstva Ivan Sůra hovorí, že za sebou nemajú žiadny skolabovaný projekt. Snaží sa pritom vysvetliť, prečo by prechod na ich riešenie mal byť bezproblémový. Vyvracia napríklad nepravdivé informácie kritikov, že ich riešenie nebude pripravené na taký rozsah rôznych tlačív ako dnešný EZU. Podčiarkuje tiež, že zaručený elektronický podpis nebude nevyhnutný a bude možné aj naďalej využívať bezplatné riešenia. A zdôrazňuje, že aj Ditec vybuduje to, čo už v prípade EZU funguje. Zabezpečia napríklad funkčnosť osobných účtov daňovníkov, ktoré už na riešení EZU boli otestované a riadne bežia, potvrdila TRENDU hovorkyňa Štátnej pokladnice.
Kam siaha biznis
Okrem Ditecu má zmluvný vzťah s finančnou správou aj jeho dcérska firma D.Trust Certifikačná Autorita. Tá predáva takzvané ZEP-y, ako sa v odborných kruhoch skrátene hovorí zaručeným elektronickým podpisom. A jej šéf Július Lintner TRENDU vysvetlil, že hoci si za takýmito podpismi stoja ako za vyspelejším produktom, naďalej budú len alternatívou k bezplatnej komunikácii.
Lenže ďalšia vec je (aby tých skratiek nebolo málo), že so systémom EZU sa má vypnúť aj ďalší modul – PKI. Ten slúžil na manažment overovacích kľúčov, ktoré finančná správa vydávala daňovníkom. Ditec a D.Trust svorne vyhlasujú, že nechcú zarábať na tom, že by štátu predávali externé certifikáty. Ich slová budú môcť potvrdiť reálne toky faktúr na finančné riaditeľstvo po tom, ako sa v decembri EZU vypne.
Zatiaľ reálne vidno len rýchle podpisovanie zmluvných dodatkov. Napríklad aktualizované zmluvné cenníky za elektronické podpisy, kde sa po novom dohodli množstevné zľavy pri nákupe ZEP-ov v rádovo tisícových objemoch. Dodatkovanie je pritom zvláštne v tom, že sa udialo len krátko predtým, ako by pôvodná zmluva o službách mala expirovať. Finančné riaditeľstvo hovorí, že zmluva sa nepredĺži a služby sa budú nanovo otvorene tendrovať. Otázka potom je, načo pred koncom zmluvy dohadovať tisícové množstevné zľavy, keď do konca roka plánujú dokúpiť len jednotky až desiatky certifikátov pre potreby vlastných úradníkov...
Iným dodatkom sa dohodol i nový cenník za takzvané elektronické pečiatky, ktorými sa má označovať každý elektronicky podaný dokument. Tam sa po novom predpokladá, že sa ich vydajú rádovo milióny mesačne, každá za 2,1 centa bez DPH. Keby ostalo len pri e-pečiatkach, tak skupina Ditec zarobí nielen spomínaného pol milióna ako jednorazový príjem za vývoj novej elektronickej podateľne, ale ďalšie státisíce ročne za rutinné certifikačné operácie.
A to je minimalistický variant, ktorý nepočíta s tým, že v štátnych kruhoch etablovaná firma nepresadí väčší dôraz na drahšie zaručené elektronické podpisovanie (TREND 36/2012). Pre zopakovanie: stále je reč o nákladoch spojených s niečím, čo má štát vyvinuté a fungovalo to, len bolo politicky nepohodlné to priznať.
Zo stanoviska Ditecu
Je to iný systém
Obe riešenia sa síce týkajú elektronickej komunikácie, avšak každé z nich rieši inú jej časť. EZU sa zhodou okolností v súčasnosti odstavuje, ale to nijako nesúvisí s realizáciou riešenia podľa zmluvy so spoločnosťou Ditec. Čo sa týka rozdielností v obsahu a funkcionalite, uvádzame základné, ktoré sú dôležité a EZU ich nerieši. Zásadný rozdiel spočíva v dodaní tzv. elektronickej podateľne, ktorá zabezpečí výmenu údajov tak, že budú splnené tieto požiadavky:
– integrácia na ostatné systémy finančnej správy
– použiteľnosť v pripravovanom prostredí (napr. SAP)
– obojsmerná právne záväzná elektronická komunikácia
– podpisovanie zaručeným elektronickým podpisom
– súlad so zákonom o elektronickom podpise
– overovanie platnosti elektronického podpisu.
Teda riešenie tzv. elektronického komunikačného rozhrania (EKR) bude plniť z väčšej časti iné funkcie ako systém EZU. Zároveň nebude súčasťou okolitých systémov a bude univerzálne použiteľné v budúcnosti. (krátené)
Článok vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 46/2012.
Ilustračné foto - Maňo Štrauch
