Pred dvomi rokmi sa zdalo, že Spojené štáty pustia do voľného predaja prvého geneticky upraveného živočícha - lososa. Odporcovia genetického inžinierstva protestovali a rybu častovali prezývkami ‘Frankenfish’ či obluda. Vyjadrenia Úradu pre kontrolu potravín a liečiv (Food and Drug Administration, FDA) však naznačovali, že ryba je bezpečná a na amerických stoloch by sa mohla objaviť v horizonte jedného až troch rokov.
Teraz všetko vyzerá inak. Americký úrad stále definitívny súhlas nevydal a firme Aquabounty, ktorá lososa vyšľachtila, dochádzajú peniaze. Informujú o tom viaceré americké médiá. „Ohrozuje to naše prežitie,“ povedal generálny riaditeľ spoločnosti Ron Stotish. „Máme dostatok peňazí len na prežitie do januára 2013, čiže ich musíme zohnať viac. Nevysvetlené zdržanie však spôsobilo, že to bude veľmi ťažké,“ posťažoval sa na úrad, ktorý spoločnosti stále nepovolil predaj.
V roku 2010 pritom prišiel k záveru, že upravený losos je rovnako vhodný a bezpečný na konzumáciu ako jeho v prírode žijúci príbuzní. FDA vtedy dokonca tvrdil, že šanca, že by ryba unikla do prírody, množila sa s voľne žijúcimi druhmi a narušila krehký ekosystém, je minimálna. Chov je totiž obmedzený na uzavreté nádrže a ryby sa rodia sterilné. Kritici však varovali, že by schopnosť reprodukcie mohli v prírode získať.
FDA sa v súčasnosti bráni, že stále pracuje na závere svojej správy o možnom vplyve na životné prostredie, ktorá je kľúčovou pre udelenie povolenia na distribúciu upravených rýb. Konečné rozhodnutie tak však môže padnúť o niekoľko mesiacov či dokonca až rokov, čo znamená, že losos od Aquabounty sa v jedálničku Američanov nemusí objaviť nikdy.
Prírodu tromfli dvojnásobnou rýchlosťou
Spoločnosť si vybrala na modifikáciu lososa atlantického (známy aj ako losos obyčajný), pretože je najviac konzumovaným druhom v Spojených štátoch a je rozšírený po celom svete. V roku 2010 ho USA doviezli viac ako 200-tisíc ton v celkovej hodnote 1,5 miliardy dolárov. Pochádza väčšinou z Nórska, Kanady a Čile.
Pri jeho genetickej úprave použili rastový hormón z lososa kráľovského, vďaka ktorému umelo vytvorený druh vyrastie dvakrát tak rýchlo ako jeho tradičný variant. Stihne to už za dva roky.
Zefektívnenie odvetvia chovu rýb v Spojených štátoch je údajne primárnym cieľom Aquabounty, chce aby bol ekologickejší a rentabilný. Spoločnosť argumentuje malým rozšírením tohto priemyslu, USA dovážajú až 86 percent morských živočíchov. Je to spôsobené obavami zo znečistenia pobrežia oceánu chovnými stanicami, ktoré dlhodobo a vo veľkých množstvách produkujú odpad z rýb a zo zvyškov potravy. Firma odhaduje, že náklady rybích fariem by sa vďaka efektívnejšiemu chovu znížili až o 30 percent.
Odradia zrejme aj iných
Aquabounty je zatiaľ jedinou americkou firmou, ktorá má nádej, že živočíchy, ktorým mení genetickú výbavu budú určené na konzumáciu ľuďom. Vedci sa však obávajú, že negatívne skúsenosti so zdĺhavým procesom posudzovania zo strany FDA by mohli odradiť investorov od podpory aj ďalších spoločností zaoberajúcich sa živočíšnymi biotechnológiami.
Zdroj: SITA / AP
Geneticky modifikovaný losos (vzadu) vyrastie dvakrát rýchlejšie ako obyčajný.
To by mohlo uvrhnúť Spojené štáty do konkurenčnej nevýhody oproti Číne či Indii, ktoré každoročne investujú milióny dolárov do lukratívnej oblasti, od ktorej sa očakáva zníženie cien potravín či zvýšenie ich bezpečnosti.
„Príbeh Aquabounty je sklamaním, pretože každý dúfal, že spoločnosť bude jasným signálom, že genetické modifikácie u zvierat sú v USA akceptované,“ vyhlásila profesorka Helen Sangová, genetička z univerzity v škótskom Edinburgu. Pracuje na vývoji geneticky upravených kurčiat odolných voči vtáčej chrípke.
Geneticky pozmenené potraviny, určené na konzumáciu,nie sú žiadnou novinkou. Zatiaľ sa však modifikácie obmedzili iba na plodiny. Upravená kukurica, bavlna či sója tvoria podľa americkej akadémie vied až štyri pätiny týchto plodín dopestovaných v Spojených štátoch. Výskumníci dokonca argumentujú, že genetické pozmeňovanie druhov je stovky rokov stará prax vykonávaná v podobe šľachtenia plemien.
„Šoférujete hybridné auto, pretože chcete najefektívnejšie vozidlo, aké môžete mať. Tak prečo odmietate najefektívnejšie poľnohospodárstvo?“ pýta sa Alison Van Eenennaamová, profesorka z kalifornskej univerzity.
Odpor ochranárov i lobistov
Práca na geneticky modifikovanom novom druhu ryby bola pre Aquabounty behom na dlhú trať. O možnosti zásahu do DNA rokovala s FDA už v roku 1993, vtedy však ešte úrad nemal formálny systém na posudzovanie modifikácii rastlín či zvierat. Spoločnosť v nasledujúcich rokoch vypracovala viac ako dve desiatky štúdií venujúcich sa všetkému od molekulárnej štruktúry DNA nového lososa až po možné alergické reakcie jeho konzumentov.
V roku 2009 predložila ako prvá spoločnosť v tejto oblasti svoje dáta opäť Úradu pre kontrolu potravín a liečiv a ten o rok neskôr vydal vyhlásenie, podľa ktorého je nový losos rovnako bezpečný ako jeho konvenčný druh a úrad neočakáva závažný dopad na životné prostredie.
Následne sa však zdvihol silný odpor zo strany ekológov, environmentalistov a lobistov zo štátov, kde sa losos chová. Súčasťou schváleného rozpočtu pre FDA Snemovňou reprezentantov malo byť aj nariadenie, ktoré by zablokovalo možnosť úradu povoliť predaj geneticky upraveného lososa. „Frankenfish je neistá a zbytočná,“ vyhlásil autor nariadenia republikán Don Young z Aljašky. Demokratmi ovládaný Senát však nariadenie nepodporil.
Zdĺhavý proces schvaľovania však zrejme napokon aj tak dovedie Aquabounty do krachu. Podľa finančnej správy za prvých šesť mesiacov tohto roka disponuje firma prostriedkami len vo výške 1,5 milióna dolárov v hotovosti a v akciách a nevenuje sa žiadnemu inému vývoju okrem lososa. V minulosti disponovala desiatkami miliónov dolárov.
Foto - SITA / AP
