Emmanuel Macron v piatok vyzval na nové medzinárodné zdanenie, ktoré by financovalo boj proti chudobe a klimatickým zmenám. Francúzsky prezident to povedal v rozhovore s francúzskymi verejnoprávnymi médiami k summitu pre Nový globálny finančný pakt, ktorý sa v piatok končí v Paríži.
Podľa Macrona stretnutie zástupcov zhruba 40 krajín prinieslo napríklad zhodu na prenechanie 100 miliárd dolárov z rezerv Medzinárodného menového fondu rozvojovým štátom.
Podľa neho sa žiadna krajina nesmie dostať do situácie, keď si bude musieť vybrať „medzi chudobou, klímou a biodiverzitou". Dvojdňový summit podľa Macrona tiež ukázal medzinárodnú izoláciu Ruska.
Medzinárodné zdanenie
Podľa prezidenta „je potrebné medzinárodné zdanenie", ktoré by financovalo ochranu klímy a boj proti chudobe. Zmienil sa napríklad o zavedení medzinárodnej dane z emisií v námornej doprave či o zdanení predaja leteniek a finančných transakcií. Niektoré z týchto daní už Francúzsko zaviedlo, zostalo však osamotené, poukázal Macron. „Medzinárodné zdanenie v jednej krajine nefunguje," povedal.
Podľa agentúry AP by o dani za emisie v lodnej doprave mohla rokovať Medzinárodná námorná organizácia už v júli a jej globálny výnos by mohol predstavovať až 100 miliárd dolárov.
Podľa Macrona dvojdňový summit v Paríži dosiahol niektoré konkrétne výsledky. Spomenul napríklad dohodu rozvinutých štátov o prenechaní osobitných práv čerpania menového fondu v hodnote 100 miliárd dolárov „zraniteľným krajinám". Dosiahnutie dohody oznámila vo štvrtok výkonná riaditeľka menového fondu Kristalina Georgievová.
Práve 100 miliárd dolárov je suma, ktorú by bohaté štáty mali podľa výsledkov konferencie OSN o klíme z roku 2021 každoročne mobilizovať na projekty na ochranu klímy v chudobných krajinách.
Reštrukturalizácia dlhu Zambie aj podpora Senegalu
„Prioritou je, aby veľké rozvojové krajiny prestali používať uhlie," uviedol Macron. Zároveň kritizoval bližšie nešpecifikované „európske krajiny, ktoré obnovujú prevádzku uhoľných elektrární". „To je úplne scestné," povedal v rozhovore.
Za ďalší výsledok rokovaní summitu označil Macron reštrukturalizáciu dlhu Zambie, ktorá trvala roky, či podporu vo výške 2,5 miliardy eur Senegalu na rozvoj obnoviteľných energií. Reštrukturalizáciu zambijského dlhu sa podarilo dojednať vďaka tomu, že sa v Paríži stretli pri jednom stole všetci veľkí veritelia africkej krajiny, a to vrátane Číny, poznamenal prezident.
Macron sa domnieva, že pre rozvojové krajiny, ktoré majú vysoké zahraničné zadlženie, je nutné nájsť „udržateľný spôsob financovania". „Ak zrazu dlh zrušíte, tak deň potom už nebude nikto požičiavať," povedal. Podľa neho by nikto nemal „byť postavený pred voľbu medzi chudobou, klímou a biodiverzitou".
Jediná koloniálna mocnosť
Summit podľa Macrona ukázal medzinárodnú izoláciu Ruska, ktoré v Paríži nemalo svojho zástupcu. Rusko sa kvôli vojne na Ukrajine stalo „jedinou koloniálnou mocnosťou 21. storočia", vyhlásil francúzsky prezident. Podľa jeho názoru v súčasnej dobe, keď Ukrajina vedie protiofenzívu, nemá zmysel rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
„Samozrejme, že by som (mu) zdvihol telefón," odpovedal Macron na otázku, čo by urobil v prípade, že by telefonát prišiel z Kremľa. Obnova dialógu s Moskvou je podľa neho možná len v prípade, že Rusko začne znovu rešpektovať medzinárodné právo, čo by znamenalo ukončenie invázie na ukrajinskom území.
Ďalšie dôležité správy
