Francúzsko v sobotu zažilo siedme kolo štrajkov proti dôchodkovej reforme, ktorú presadzuje prezident Emmanuel Macron. Ohlásených bolo vyše 230 protestných pochodov a akcií, polícia očakáva 800-tisíc až milión účastníkov, uviedla agentúra AFP. Okolo 14:00 sa dal v Paríži do pohybu dav, ktorý bude pravdepodobne opäť tým najpočetnejším v krajine. Pre štrajk vyšla len polovica rýchlovlakov TGV a asi 40 percent regionálnych železničných spojov, píše BFM TV. Narušená bola aj prevádzka parížskeho metra v okolí demonštrácie.
Už dopoludnia sa protestovalo na juhu Francúzska, v Toulouse sa zišlo asi 11 500 ľudí, výrazne menej ako pred týždňom. V Nice demonštrovalo vyše 2-tisíc ľudí, o niečo menej Francúzov sa na protest proti reforme zišlo aj v Štrasburgu a v Nancy, uvádza Le Figaro. Celkovo je účasť slabšia ako v utorok, kedy sa od začiatku roka demonštrovalo šiestykrát.
Macron vo štvrtok poslal odborárom list, v ktorom píše, že ich počúva, schôdzku ale odmietol. Šéf odborov CGT Philippe Martinez počas demonštrácií povedal stanici BFM TV, že Macron ich svojou odpoveďou „poslal do hája“ a „robí si srandu“.
Podľa prieskumu spoločnosti Elabe pre stanicu BFM TV si 82 percent Francúzov myslí, že by sa mal Macron s odborovými predstaviteľmi stretnúť. Takmer dve tretiny opýtaných schvaľujú spoločenskú mobilizáciu proti reforme a 54 percent ľudí súhlasí so štrajkami a blokádou kľúčových sektorov, vyplýva z uverejneného prieskumu.
Francúzske úrady požiadali letecké spoločnosti, aby zrušili 20 percent víkendových letov pre obavy zo štrajkov a možných komplikácií. Parížska radnica tiež vo štvrtok oznámila, že v dôsledku štrajkov sa v metropole začal hromadiť odpad a v uliciach ho zostalo 3 700 ton. Štrajk pracovníkov v ropnom priemysle má len minimálny dopad, bez pohonných hmôt je v súčasnosti asi päť percent čerpacích staníc, píše Le Figaro.
Utorkový šiesty deň štrajkov prilákal rekordný počet ľudí. Podľa odhadov ministerstva vnútra sa na protestoch zúčastnilo okolo 1,28 milióna ľudí, podľa odborárov dokonca 3,5 milióna. Manifestácie kritizujú najmä posun veku odchodu do penzie zo 62 rokov na 64 rokov.