Škrty vo verejných výdavkoch a rýchlejší rast ekonomiky by Francúzsku mali pomôcť znížiť rozpočtový deficit a verejný dlh, ktorý je jedným z najväčších v eurozóne. Uviedla to vo štvrtok vláda v Paríži.
Je čas „schladiť“ verejné výdavky, povedal novinárom minister financií Bruno Le Maire a dodal, že v hre je „dôveryhodnosť Francúzska“.
Rozpočtový deficit Francúzska sa prehĺbil počas pandémie, na ktorú vláda zareagovala masívnou podporou spotrebiteľov a priemyslu, a tiež v dôsledku zrýchlenia inflácie v roku 2022 pre vojnu na Ukrajine. Schodok v rozpočte druhej najväčšej ekonomiky eurozóny vlani vzrástol na 4,7 percenta hrubého domáceho produktu a tento rok sa podľa prognózy vlády zvýši na 4,9 percenta HDP.
Cieľom ministra financií je znížiť deficit na 2,7 percenta HDP v roku 2027, na konci druhého funkčného obdobia prezidenta Emmanuela Macrona.
To je o 0,2 percentuálneho bodu menej ako jeho predchádzajúci cieľ, ale v rámci limitu Európskej únie, ktorým je deficit maximálne tri percentá HDP v „normálnych časoch“.
Plán francúzskej vlády sa opiera o optimistickejšie prognózy hospodárskeho rastu, na úrovni jedného percenta v tomto roku, aj keď významné inštitúcie od Medzinárodného menového fondu po centrálnu banku počítajú s pomalším rastom francúzskej ekonomiky. Konkrétne, vláda v Paríži očakáva v nasledujúcom roku rast HDP o 1,6 percenta a potom o 1,8 percenta do roku 2027.
Ministerstvo financií sa bude snažiť tiež znížiť celkový verejný dlh Francúzska zo súčasných 112 percent HDP na 108 percent HDP do roku 2027, čo je o niečo menej, ako pôvodne plánovala.
Podľa európskeho štatistického úradu Eurostat je pomer dlhu Francúzska k HDP vysoko nad povolenou hranicou 60 percent HDP. Vyšší dlh mali v treťom štvrťroku 2022 len Grécko, Taliansko, Portugalsko a Španielsko.
Inflácia vo Francúzsku zostáva vysoko nad cieľom Európskej centrálnej banky na úrovni dvoch percent.
Paríž je presvedčený, že rast cien sa v nadchádzajúcich mesiacoch začne spomaľovať, pričom predpovedá priemernú hodnotu inflácie za tento rok na úrovni 4,9 percenta, namiesto 4,2 percenta v predchádzajúcej predpovedi. Vlani dosiahla priemerná miera inflácie 5,2 percenta, čo bolo menej ako v prípade mnohých ďalších členov eurozóny vďaka vysokým dotáciám na viaceré položky, vrátane energií.
Bruno Le Maire predloží tieto čísla Európskej komisii v rámci ročného programu finančnej stability, ktorý krajiny eurozóny posielajú vždy na jar Bruselu.
Keďže úroková sadzba francúzskeho referenčného 10-ročného dlhopisu sa v tomto roku odhaduje na v priemere 3,2 percenta a neskôr stúpne na 3,4 percenta, ministerstvo predpovedá, že náklady na obsluhu dlhového bremena vzrastú zo 41 miliárd eur v tomto roku na viac ako 71 miliárd v roku 2027.
Ďalšie dôležité správy
