Francúzsko je v úzkom kontakte a vedie rozhovory s ratingovou agentúrou Standard and Poor's (S&P) po tom, ako mu v apríli ďalšia z renomovaných agentúr, Fitch, znížila ratingovú známku. To znovu vyvolalo obavy o vládne financie druhej najväčšej ekonomiky eurozóny. Uviedla to v nedeľu premiérka Elisabeth Borneová.
Zníženie francúzskeho ratingu
Minister financií Bruno Le Maire ponúkol „podrobné vysvetlenia S&P o tom, čo všetko robíme, aby sme dostali naše verejné financie pod kontrolu pred ich rozhodnutím o ratingu začiatkom júna,“ povedal Borneová pre rozhlasovú stanicu židovskej komunity Radio J.
Agentúra Fitch minulý mesiac znížila ratingovú známku Francúzska na AA-, čo je niekoľko stupňov pod najvyššou známkou AAA, ktorú majú Nemecko a Holandsko. Fitch svoje rozhodnutie odôvodnila „pomerne veľkými fiškálnymi deficitmi Francúzska a len miernym pokrokom pri fiškálnej konsolidácii“.
Francúzsky dlh - predikcie a skutočnosť
Dlh Francúzska dosiahol na konci minulého roka takmer 112 percent hrubého domáceho produktu. Prispeli k tomu reakcia vlády na pandémiu a veľkorysá podpora domácností a firiem počas krízy cien energií, ktorú vyvolala ruská invázia na Ukrajinu.
„Zaviedli sme reformy, nedávno sme zverejnili cestu pre konsolidáciu vládnych financií do roku 2027 a zníženie nášho deficitu na 2,7 percenta HDP zo súčasnej úrovne blízko piatich percent HDP,“ povedala Borneová.
Ministerstvo financií dúfa, že kontroly vládnych výdavkov v kombinácii s rýchlejším rastom ekonomiky môžu v nasledujúcich piatich rokoch znížiť celkovú úroveň dlhu na 108 percent HDP.
Fitch však bola minulý mesiac menej optimistická a predpovedala, že pomer dlhu Francúzska k HDP v skutočnosti za rovnaké obdobie vzrastie na viac ako 114 percent.
Silnejší trh práce
Borneová pre Rádio J vyhlásila, že vláda sa snaží aktívne podporiť firmy, a nie čakať na to, aké budú ekonomické podmienky.
Fitch vo svojej aprílovej správe ocenila silnejší pracovný trh vo Francúzsku vďaka reformám zavedeným od nástupu prezidenta Emmanuela Macrona do úradu v roku 2017, pričom tvrdohlavo stabilná nezamestnanosť už klesla na 7,1 percenta.
Macronova spochybňovaná dôchodková reforma, ktorá zvyšuje vek odchodu do dôchodku na 64 rokov, čo vyvolalo masové demonštrácie a intenzívny odpor v parlamente, by mohla ďalej podporiť trh práce a prípadne zlepšiť vyhliadky rastu v strednodobom až dlhodobom horizonte, dodala vtedy Fitch.