Francúzska vláda sa vo štvrtok po vyjadrení nedôvery zrútila, čím uvrhla druhú najväčšiu ekonomiku eurozóny do novej politickej krízy. Takýto koniec vlády krajina nezažila od roku 1962. „V čase, keď sa hospodársky rast vo Francúzsku výrazne spomaľuje, to sú zlé správy,“ uviedla pre Telegraph ekonómka Charlotte de Montpellierová z ING.
Francúzky prezident Emmanuel Macron teraz musí vymenovať nového premiéra, ktorý bude rovnako ako odchádzajúci Michel Barnier čeliť výzve v podobe roztriešteného parlamentu, kde o moc súperia tri bloky bez potrebnej väčšiny.
Musí sa však poponáhľať, pretože s blížiacim sa novým rokom sa Paríž potrebuje dohodnúť na budúcoročnom rozpočte. „Ak by bolo Francúzsko bez rozpočtu, hrozí mu dlhová kríza,“ varovala Konfederácia malých a stredných podnikov, ktorá zastupuje väčšinu francúzskych podnikov tvoriacich chrbtovú kosť hospodárskej činnosti krajiny. Podnikatelia už teraz očakávajú spomalenie rastu, odbory varujú pred prepúšťaním a štátni zamestnanci vrátane učiteľov či doktorov plánujú celoštátne protesty.
Neudržateľné výdavky
Najväčším problémom Francúzska je jeho fiškálna trajektória. Podobne ako iné starnúce európske krajiny aj Paríž míňa prostriedky neudržateľným tempom. Jeho rozpočtový deficit tento rok podľa Economistu prekročí šesť percent HDP, čo je dvojnásobok trojpercentného limitu EÚ. Dlh Francúzska je tretí najvyšší v Európe na úrovni 112 percent HDP. Premiér Michel Barnier sa na žiadosť E. Macrona pokúsil situáciu napraviť návrhom rozpočtu, ktorý zahŕňal 40-miliardové škrty a zvyšovanie daní generujúce 20 miliárd eur, čo by znížilo deficit o približne jedno percento.
Financial Times pripomenul, že ak parlament a vláda nedokážu dodržať ústavný termín na schválenie rozpočtu – čo sa v histórii moderného Francúzska stalo len dvakrát – budú musieť prijať dočasné opatrenia vrátane núdzového zákona a opatrení, ktoré krajine umožnia držať sa daňových a výdavkových pravidiel z predchádzajúceho roka. Analytici z investičnej banky Morgan Stanley považujú tento scenár za najpravdepodobnejší.
Neistota rastie
Ekonomické dôsledky politickej nestability sú čoraz zreteľnejšie. Prezident najväčšieho francúzskeho zväzu zamestnávateľov Patrick Martin upozornil, že neistota v oblasti fiškálnych politík, hospodárstva a regulačných zmien sa už odrazila na poklese investícií a pomalšom najímaní nových pracovníkov. Firmy závislé od energií, akými sú Michelin a Vencorex, v novembri ohlásili obmedzenie výroby a znižovanie stavov. Prepúšťať plánujú aj Nexity či Auchan. Výsledná neistota na pracovnom trhu spojená s krízou životných nákladov oslabila spotrebiteľské výdavky, čo už pocítil aj maloobchod či sektor pohostinstva.
Nezamestnanosť, ktorá dosiahla 15-ročné minimum na úrovni 7,1 percenta, sa na jeseň zvýšila na 7,4 percenta a pravdepodobne bude ďalej stúpať. Francúzsky minister priemyslu Marc Ferracci predpovedá v najbližších mesiacoch ďalšie prepúšťanie. Európska komisia v novembri odhadla, že rast Francúzska sa v roku 2025 spomalí na 0,8 percent zo súčasného 1,1 percenta. Podľa ekonómov je odhad až príliš optimistický.
Adam Posen z Petersonovho inštitútu pre medzinárodnú ekonómiu si nemyslí, že Francúzsku hrozí platobná neschopnosť. Problémy krajiny sa podľa neho nerozšíria do iných európskych ekonomík. Po vyhlásení výsledkov hlasovania o dôvere došlo k poklesu hodnoty eura, ktoré voči doláru oslabilo o približne jedno percento.
