Pešiaci európskeho vojnového hospodárstva sa vydali na pochod. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová tento týždeň vzdala hold tým, ktorí sa „odvážne“ vyrovnávajú s následkami odstávok ruského plynu, pričom ako príklad uviedla talianskych priemyselných robotníkov, ktorí nastupujú do zmien ešte pred úsvitom, keď je energia lacnejšia, píše Bloomberg.

Ak však existuje nejaká sila, ktorá by túto zimu mohla zatriasť ruským prezidentom Vladimirom Putinom, tak sú to priemyselní zvárači, inštalatéri a rôzni kovorobotníci, ktorých úlohou je do roku 2023 opäť sprevádzkovať viacero starnúcich francúzskych jadrových elektrární.

A úloha je to skutočne herkulovská. Až 32 z 56 francúzskych reaktorov je totiž odstavených, pričom približne desiatka je mimo prevádzky v dôsledku problémov s koróziou. Tento výpadok má ekonomické dôsledky vo výške 29 miliárd eur v podobe straty príjmov spoločnosti Électricité de France, ktorá bude čoskoro znárodnená.

Má to však aj globálny dosah, keďže tým Európa a Francúzsko prichádza o plne funkčnú 61,4-gigawattovú kapacitu výroby bezuhlíkovej elektrickej energie, čo zhoršuje účinky nedostatku zemného plynu a zasieva semeno sváru medzi spojencov.

Okrem globálneho nedostatku pracovnej sily spôsobenej covidom, si zváranie v jadrovej elektrárni vyžaduje špeciálne zručnosti, školenia a pravidlá, ktoré treba dodržiavať z dôvodu radiačných rizík.

A energetická kríza dolieha aj na dodávateľský reťazec – vrátane talianskych tovární na výrobu príslušných potrubných materiálov. Vzhľadom na naliehavú potrebu energií môže vzniknúť pokušenie uvoľniť byrokraciu a možno dokonca odložiť určité opravy, aby sa mohlo pokračovať vo výrobe elektrickej energie, najmä ak nie všetky bezpečnostné riziká sú na rovnakej úrovni.

Ale aj v čase vojny sú to opravy, ktoré by sa nemali odkladať. Mark Hibbs, šéf Programu jadrovej politiky Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier, si myslí, že veľká prednosť Francúzska spočívala vo výstavbe jadrových elektrární vo veľkom rozsahu založenej na rovnakom dizajne.

Je však dôležité, aby sa táto výhoda nezmenila na nevýhodu, ak sa rovnaké problémy objavia v celej elektrizačnej sústave.

A navyše existuje aj širšia potreba, aby francúzsky jadrový priemysel znovu získal dôveryhodnosť po celom rade prípadov prekročenia nákladov a časových sklzov, čo sa týka aj elektrárne novej generácie spoločnosti EDF pri obci Flamanville, ktorej dostavba sa oneskorila o viac ako desať rokov.  

Čím dlhšie zostanú elektrárne zatvorené, tým ľahšie budú strany zelených kritizovať náklady a bezpečnosť sektora, a to aj napriek jeho nulovým emisiám.

Ďalšie dôležité správy

Putin Macron
Neprehliadnite

Kto ukončí energetickú krízu, formuje sa koalícia vzdoru