Pestovatelia pomarančov na Floride majú pred sebou ťažkú dilemu. Ich biznis v posledných rokoch devastuje muškami prenášaná bakteriálna choroba spôsobujúca takzvané zelenanie pomarančov.
Jediné dostupné riešenie - genetická manipulácia - však môže od ich výrobkov odplašiť podstatnú časť zákazníkov. O to viac, že vedci v súčasnosti testujú divoké skríženie ovocia so zeleninou.
Pomarančový biznis zápasí s rôznymi chorobami viac ako storočie, no zelenanie pomarančov sa mu tradičnými metódami poraziť nedarí.
Stromy sa chorobe nevedia prirodzene brániť, mušky sa vyhubiť nedarí ani úplnom využití povoleného množstva agresívnych pesticídov a prirodzene odolná odroda pomarančov v prírode neexistuje. Pestovatelia v snahe zastaviť infekciu klčujú rozsiahle oblasti výsadby, no muškám sa po čase darí nájsť aj odľahlejšie stromy.
Podľa Los Angeles Times je tohoročná úroda pomarančov odrody Valencia na Floride o tretinu nižšia ako bol priemer spred desiatich rokov.
Jednou z posledných nádejí biznisu v hodnote 9 miliárd dolárov, ktorý len na Floride zamestnáva 76-tisíc pracovníkov, môže byť geneticky modifikovaná odroda pomarančov.
Jeden z veľkých pestovateľov pomarančov, firma Southern Gardens, pred niekoľkými rokmi zadal výskumníkom úlohu nájsť gén, ktorý by pomarančovníkom pomohol odraziť ničivé baktérie. Uviesť na trh geneticky modifikovaný plod trvá približne desaťročie a cena výskumu sa pohybuje v desiatkach miliónoch dolárov.
Výskumníci sa podľa New York Times pozerali napríklad na gén z vírusov či prasiat. Chvíľu zvažovali aj využitie umelo vytvoreného génu. Nakoniec sa však ako najpraktickejšie ukázalo využitie génu zo špenátu. V uzavretých testoch geneticky upravené stromy odolali aj v bezprostrednom susedstve nakazených pomarančovníkov.
Schvaľovací proces potrvá ešte roky. Pestovatelia tak majú čas na to, aby verejnosť pripravili na príchod čerstvého prírodného pomarančového džúsu z geneticky modifikovaných stromov. Nebudú to mať ľahké. V minulosti prieskumy ukázali, že spotrebitelia sú napríklad presvedčení, že rajčiny obohatené o gén z rýb budú chutiť po rybacine, pripomínajú NY Times.
Pomôcť by mohol napríklad argument, že súčasné metódy pri pestovaní pomarančov už tiež s prírodou príliš veľa spoločného nemajú. Pestovatelia v boji so zelenaním pomarančov používajú najviac chemikálií v histórii a jedna z novo pestovaných odrôd ovocia v USA napríklad vznikla tak, že výskumníci bombardovali semienka pomarančov radiáciou v snahe narušiť ich DNA a urýchliť genetické zmeny, ktoré by mohli vzniknúť prirodzenou evolúciou.
Nakoniec je však možné, že nápor mušiek ustoja len geneticky modifikované rastliny a spotrebiteľom príliš na výber neostane. „Ľudia budú piť buď transgénny pomarančový džús, alebo len jablčný,“ povedal vedeniu Southern Gardens jeden z vedcov z University of Florida.
Zdroj: SITA / AP
