„Sú veci v živote, ktoré urobíte v určitom čase, mieste, v určitých súvislostiach. V tom momente sa vám možno zdajú správne, možno vtipné či recesistické alebo proste ako zákazku. Urobíte to a začne to žiť svojím životom so všetkými dôsledkami či následkami a už sa to nedá zobrať späť,“ napísal F. Flašík s tým, že keď je to vec verejná, je to omnoho intenzívnejšie.
„Časom sa s tým naučíte žiť, občas sa to vynorí a vy sa to snažíte vytesniť alebo sám sebe ospravedlniť, prečo som tak konal a život beží ďalej, veď sa vlastne nič strašného nestalo, stávajú sa aj horšie veci predsa,“ pokračoval F. Flašík s tým, že pri smutnej správe o úmrtí prezidenta M. Kováča si na jednu spomenul, a to boli práve hodiny.
Tie nechal F. Flašík, ktorý pracoval pre HZDS vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara, nainštalovať oproti Prezidentskému palácu. Hodiny odpočítavali čas, ktorý ostával Kováčovi do odchodu z funkcie.
„Nikdy som nemal potom už príležitosť s pánom prezidentom o tom hovoriť, poznať jeho pocity, emócie, ktoré ho sprevádzali, keď sa to stalo. Aj keď sme sa párkrát potom stretli, táto téma nikdy nebola predmetom krátkych rozhovorov, aj keď som mal stiahnutý žalúdok. Pán prezident sa nikdy o tom nezmienil a ja som nemal odvahu. Škoda a možno to tak malo ostať nedopovedané. Odišiel, a tak to aj medzi nami ostane nedopovedané. Viem, možno je neskoro a možno nikdy nie je neskoro. Preto to urobím aspoň dnes (v stredu večer - pozn. redakcie). Pán prezident, prepáčte,“ dodal F. Flašík.
Prvý slovenský prezident M. Kováč vo veku 86 rokov v stredu o 19:50 zomrel v Nemocnici sv. Michala na zlyhanie srdca. Do tejto nemocnice ho previezli v piatok 30. septembra na kardiologickú jednotku intenzívnej starostlivosti. Dôvodom boli kardiovaskulárne problémy. Bývalý prezident bojoval s podlomeným zdravím už niekoľko rokov, trpel aj Parkinsonovou chorobou.
