Vždy. keď začala ekonomická situácia niektorého z členských štátov EÚ vyzerať zle, zvykli sa európski ministri financií utešovať tým, že na tom aspoň nie sú horšie než Gréci. Zdá sa, že dnes by to už nefungovalo, píše Economist. Výnosy z gréckych dlhopisov totiž začiatkom decembra klesli pod tie francúzske, čo naznačuje, že ich investori považovali za bezpečnejšiu voľbu.
Francúzska ekonomika čelí viacerým problémom. Prvým z nich je fiškálny deficit verejných financií, ktorý tento rok prekoná úroveň šesť percent HDP. Je to oveľa viac, než predpovedali viacerí nezávislí analytici. Medzinárodný menový fond očakáva, že deficit zostane na tejto úrovni až do konca desaťročia.
Francúzsko však nie je jedinou európskou krajinou, ktorej sa nepodarilo dostať výdavky pod kontrolu. Dokonca aj štáty známe svojou fiškálnou prísnosťou vrátane Rakúska, Nemecka a Holandska zaznamenali v posledných rokoch nárast deficitu. Medzi hlavné faktory patrili príchod pandémie a energetická kríza podnietená ruskou inváziou na Ukrajinu.
Podľa najnovších údajov Eurostatu je priemerný pomer dlhu k HDP v eurozóne na úrovni 88,1 percenta. Najvyššie zadlženie malo na konci druhého štvrťroka 2024 Grécko, Taliansko, Francúzsko, Belgicko, Španielsko a Portugalsko. Najnižšie zas Bulharsko, Estónsko a Luxembursko. Dlh Francúzska by mal v roku 2025 dosiahnuť 115 percent HDP, čo je približne o 17 percentuálnych bodov viac než v roku 2018. Podľa výpočtov MFF vzrastie do roku 2029 na 124 percent. Výdavky na úroky preto zrejme vzrastú z 1,9 percenta na 2,9 percenta HDP.
V porovnaní s prvým štvrťrokom 2024 zaznamenalo nárast pomeru dlhu k HDP na konci druhého štvrťroka 2024 deväť členských štátov. V sedemnástich štátoch došlo k poklesu a pomer zostal stabilný v Dánsku.
Európske vlády vynaložili v roku 2022 na podporu svojich ekonomík viac prostriedkov než po globálnej finančnej kríze z rokov 2007 až 2009, poznamenal Sander Tordoir z Centra pre európsku reformu. Neskôr, keď spomienky na eurokrízu vybledli, začali politici veľkoryso míňať rozpočet na iniciatívy zamerané na zníženie rastúcej popularity populistických strán, podporu zelenej transformácie a modernizáciu ozbrojených síl.
Všetky členské krajiny EÚ už Európskej komisii predložili plány fiškálnej konsolidácie. Francúzsko by chcelo znížiť deficit o 0,5 percentuálneho bodu HDP ročne, čo by stačilo na stabilizáciu úrovne dlhu. V súčasnosti sa však takýto plán zdá z politického hľadiska nerealizovateľný. Francúzska vláda pritom nie je jediná, ktorá sa musí vyrovnať so svojimi rozpočtovými obmedzeniami. Ešte v novembri padla nemecká vláda, ktorú položili spory týkajúce sa riešenia obrovského deficitu v štátnom rozpočte. Európska komisia už vydala odporúčania na nápravu nadmerného deficitu pre osem krajín EÚ vrátane Slovenska.
Ďalšie dôležité správy
