Firmy na Slovensku bude možné trestať zhabaním peňazí či majetku. Parlament schválil novelu trestného zákona, ktorá to umožní od septembra. Slovensko malo trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb zaviesť pre svoje medzinárodné záväzky.

V súčasnosti je na Slovensku možné trestne stíhať len ľudí. Podľa ministerstva spravodlivosti však často pre zložité štruktúry v obchodných spoločnostiach nie je možné zistiť, kto trestný čin spáchal. K zmene pravidiel Slovensko núti aj členstvo v Európskej únii či Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Súdy by podľa novely mohli spoločnostiam zabaviť sumy od 800 do 1,66 milióna eur. Majetok firiem by mohli dať zhabať v tom prípade, ak sa dokáže, že ho získali trestným činom. Prísť by tak oň mohli napríklad drogoví díleri, teroristi či obchodníci s deťmi.

Prokurátor tiež bude môcť navrhnúť zhabanie majetku a peňazí, ak sa ukáže, že trestný čin spáchalo vedenie firmy. Rovnako však bude môcť žiadať sankciu pre spoločnosti, kde vedenie zanedbalo kontrolu a čin spáchali ich podriadení. Postihovať by tak mohli napríklad firmu, ktorej konateľ by sa snažil získať štátnu zákazku uplácaním úradníkov.

Naopak poslanci neprelomili prezidentovo veto novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorá mala zaviesť veriteľom firiem možnosť vzájomne napádať nároky na uspokojenie pohľadávok voči spoločnostiam, ktoré sa dostali do hospodárskych ťažkostí.

Novelu schválili poslanci už na marcovej schôdzi. Prezident Ivan Gašparovič však materiál vetoval a odporučil doň zapracovať viaceré pripomienky. Okrem iného nesúhlasil s tým, aby konkurzný správca predkladal veriteľskému výboru správy o svojej činnosti každých 90 dní namiesto súčasných 30 dní.

Dostatok hlasov na nenašiel ani na prelomenie prezidentovho veta novely zákona o rozhodcovskom konaní. Pravidlá činnosti rozhodcovských súdov sa tak nesprísnia. Ministerstvo spravodlivosti navrhnuté zmeny odôvodňovalo tým, že súčasná prax nedostatočne chráni spotrebiteľov v sporoch a dochádza aj k zneužívaniu inštitútu rozhodcu. Hlava štátu norme vyčítala neprehľadnosť a nezrozumiteľnosť.

Rozhodcovské súdy sú zväčša rýchlejšou a spravidla aj lacnejšou alternatívou bežných súdov, pre ktoré je často typické aj niekoľkoročné rozhodovanie sporov. Na riešení prípadných obchodných a občianskoprávnych sporov pred rozhodcovským súdom sa však musia zmluvné strany dohodnúť.

Foto na titulke – Flickr.com