V tohtoročnom rebríčku Firma roka (špeciálna príloha TREND Top 2012 v predaji v rámci aktuálneho TRENDU 44/2012 od 8. novembra), po rokoch významného zastúpenia IT firiem a podnikov služieb a obchodu pre korporátnu klientelu, prevažujú výrobné podniky. Až štvorica spoločností v najúspešnejšej desiatke je dôkaz, ako dobre je na Slovensku etablovaný automobilový priemysel. Tvoria ju firmy, ktoré dodávajú biozložku do palív, vyrábajú súčasti motorov, svetlá či palivové systémy.
Desiatka najúspešnejších podnikov je odvetvovo veľmi pestrá. S výnimkou dominantného výrobcu elektriny ide o stredne veľké firmy, napríklad producentov kotlov a tepelných výmenníkov, výrobcu plastových okien, obchodníka s hutníckym materiálom či IT spoločnosť, ktorá na východe postavila košické Silicon Valley. Všetkých spája vitálne tempo rastu a schopnosť nadpriemerne zhodnocovať tržby či kapitál akcionárov.
Firma roka 2012 – výročná cena TRENDU za mimoriadne podnikateľské výsledky (skrátený rebríček) | ||||
Poradie | Spoločnosť | Celkové skóre | Tržby v roku 2011 (tis. eur) | Sektor |
1. | Meroco, a.s., Leopoldov | 137,78 | 157 438 | chémia |
2. | Fagor Ederlan Slovensko, a.s., Žiar nad Hronom | 136,74 | 27 327 | hutníctvo |
3. | Minerfin, a.s., Bratislava | 135,17 | 347 070 | obchod |
4. | SWEP Slovakia, s.r.o., Seňa | 134,46 | 29 944 | strojárstvo |
5. | Hesta, s.r.o., Prešov | 132,08 | 17 426 | guma a plasty |
6. | ZKW Slovakia, s.r.o., Krušovce | 131,87 | 70 573 | elektrotechnika |
7. | Protherm Production, s.r.o., Skalica | 131,44 | 124 388 | strojárstvo |
8. | T-Systems Slovakia, s.r.o., Košice | 128,73 | 71 849 | IT služby |
9. | Slovenské elektrárne, a.s., Bratislava | 128,24 | 2 899 123 | energetika |
10. | Inergy Automotive Systems Slovakia, s.r.o., Lozorno | 126,89 | 94 522 | guma a plasty |
PRAMEŇ: údaje poskytnuté spoločnosťami, zostavila TREND Analyses |
Bioúspech
Ocenenie Firma roka si za rok 2012 odnáša leopoldovský výrobca bionafty z rastlinných olejov Meroco. Je súčasťou podnikateľskej skupiny okolo Jána Sabola, ktorá v biznise s biopalivami vyrástla na dlhodobých zmluvách s maďarským energetickým koncernom MOL. Ročne vyrobí 100-tisíc ton bionafty a bioprímesi dodáva i do tuzemskej rafinérie Slovnaft. Aj vďaka Merocu patria sabolovci k piatim najväčším hráčom európskeho biznisu s biopalivami. Hneď v susedstve Meroca majú postavenú ďalšiu fabriku na biopalivá – Enviral, ktorá z obilia destiluje bioetanol do benzínov. Medzičasom skúpili výrobne biopalív aj v Maďarsku, Chorvátsku a ČR.
Navyše, Meroco si len vlani vytvorilo ďalší priestor na zvyšovanie ziskov, keď si postavilo vlastnú lisovňu, a tak už nebude závislé od nákupu vstupných olejov od iných. Závod neohrozia ani zmeny v koncepcii rozvoja biopalív z bruselskej centrály EÚ. Tá síce hovorí, že nové fabriky na biopalivá bude podporovať len v prípade, že ich budú produkovať z odpadového dreva alebo tráv, a nie zo surovín na výrobu potravín. No Brusel neskresal kvóty pre fabriky na biopalivá z obilnín i olejnín, ktoré už stoja a potvrdili svoju životaschopnosť v súťaži o kontrakty rafinérií. Meroco medzi ne určite patrí.
Hlinikársky klaster
Jedným z najtesnejších rozdielov v rebríčku sa na druhej priečke umiestnila dcéra medzinárodnej skupiny Fagor Ederlan. Tá na Slovensku i v strednej Európe pôsobí šesť rokov, odkedy prebrala prevádzku ZSNP Foundry bývalého hlinikárskeho komplexu Závod SNP v Žiari nad Hronom. Významný dodávateľ autodielcov investíciami za 14 mil. eur posilnil produkciu vysokotlakového vstrekovania a obrábanie hliníkových súčiastok. Keďže dokáže vyrábať konštrukčne náročné dielce na využitie v hnacej sústave auta, získal si dôveru viacerých silných hráčov, ktorí majú v strednej Európe motorárne či prevodovkárne. Žiarska fabrika má takých odberateľov ako Volkswagen, General Motors či Getrag.
Ako veľká časť firiem napojených na automobilový priemysel sa aj Fagor Ederlan usadil v krajine pomerne pohodlne. Okrem samotnej autobrandže, ktorej sa, aj navzdory medzinárodným poryvom, na Slovensku stále darí, ťaží tiež z rastúcej popularity hliníka ako konštrukčného kovu. To vytvorilo v Žiari nad Hronom prirodzený hlinikársky klaster, v ktorom sa Fagor Ederlan angažuje nielen vo výrobe, ale postupne aj vo vzdelávaní a vo vývoji.
Tretí v poradí bratislavský Minerfin, ktorý obchoduje s hutníckymi výrobkami, sa vyprofiloval aj na najsilnejšieho obchodníka so surovinami pre hutnícky priemysel. Silu ukázal lanským rastom, keď ešte zlepšil pozície, na ktoré sa po krízovom roku 2009 vrátil impozantným, vyše stopercentným prírastkom tržieb v roku 2010. Pravdepodobne v tom firme pomáha väčšinový akcionársky vplyv v Zaporožskom železorudnom kombináte. Firma ťaží a spracúva jednu z najkvalitnejších železných rúd v regióne. Dodáva ju do všetkých významných hutníckych spoločností v ČR a na Slovensku. Spomenúť treba aj historickú blízkosť majiteľov Minerfinu k Třineckým železiarňam. Spoločnosť vlastní tiež podiely vo významnej ukrajinskej privátnej prepravnej firme Ex Im Trans.
Priemyselný stred
V priemyselnom parku v Kechneci vyrába pobočka jedného z najsilnejších svetových výrobcov kompaktných spájkovaných tepelných výmenníkov SWEP. Firma, ktorú pred necelými 30 rokmi založila hŕstka švédskych vývojárov z oblasti tepelného inžinierstva, sa už ako súčasť na tepelnú techniku špecializovanej odnože silnej americkej skupiny Dover Corporation rozšírila na Slovensko pred vyše šiestimi rokmi. Firma profituje zo solídneho dopytu po vlastnej produkcii, ktorú tvoria nielen výmenníky pre chladiace a ohrievacie zariadenia, ale aj aplikácie v rôznych priemyselných technológiách vo výrobe a energetike.
Prešovská Hesta sa po vlaňajšom tretinovom skoku v obrate kvalifikovala do hodnotenia prvý raz. Robí okná a dvere z plastov i z hliníka, rozširuje sieť obchodných partnerov, a to aj v ČR. Podľa minuloročných tržieb patrí medzi päť najväčších oknárskych firiem na Slovensku. K rekordnému rastu prispel export na český trh, popri miernom rozšírení domácej predajnej siete. Ročnú kapacitu vlani zvýšila na 220-tisíc okenných jednotiek z PVC pri dvoch zmenách a sprevádzkovala vlastnú laminovaciu linku. V tomto roku napriek kríze zdvihla kapacity v hliníkových produktoch. A komplexne dopĺňa portfólio plastových okien a dverí na báze profilových systémov Inoutic, pokračovateľa značky Thyssen z Nemecka, kam tiež expanduje.
Trojročná séria rastu predajov v desiatkach percent, predvlani o takmer 140 percent, pritom už dva roky so solídnou ziskovosťou, potiahla v rebríčku výrobcu automobilových svetiel ZKW Slovakia z Krušoviec. Dcéra rakúskej skupiny Zizala vyrába pri Topoľčanoch už šiesty rok. Dokáže reagovať na rozvoj autobrandže v stredoeurópskom regióne, a tak materská skupina investuje do jej rozširovania. V čase, keď sa mnohé automobilky ocitajú v problémoch, sa ZKW opláca orientácia na drahšie značky. Výrobcovia luxusnejších áut sú totiž ochotnejší kupovať vonkajšie osvetlenie áut, signálne svetlá alebo vnútorné svietidlá s inovatívnymi prvkami.
Zrelosť zabehanej a modernej fabriky ukázali aj výsledky skalického výrobcu kotlov Protherm Production. Staršia z dvoch slovenských fabrík nemeckého Vaillantu zúročuje investície nielen do technologického vybavenia, ale aj do ladenia procesov v továrni. Okrem toho, že fabrika montuje kotly viacerých značiek Vaillantu vrátane vlastnej, je už niekoľko rokov aktívna aj v technickom vývoji a testovaní. Momentálne si zlepšuje pozíciu v skupine projektom nového regionálneho distribučného centra. Terajšie skladovacie priestory po etapách rozšíri až na 20-tisíc m2. Nový areál ako tzv. East Hub pre východnú Európu bude slúžiť na distribúciu výrobkov okrem Slovenska aj do ČR, Poľska, Maďarska, Rumunska, Chorvátska, na Ukrajinu i do Ruska.
Piliere podržali
T-Systems Slovakia je tento rok jediným zástupcom info-komunikačného sektora v top desiatke. Lanská Firma roka, zaoberajúca sa službami outsourcingu správy počítačových systémov pre klientov nemeckej materskej skupiny, sa zošmykla na ôsmu priečku. T-Systems aj v roku 2011 rástol tempom, ktoré mu iní hráči v slovenskom IT biznise môžu závidieť. No dynamika sa spomalila na polovicu, rovnako klesol i zisk a rentabilita. Napriek tomu si drží silnú pozíciu v materskom koncerne, aspoň podľa pokračujúceho rastu počtu zamestnancov. Koncom vlaňajška zamestnával vyše 2 100 ľudí, o deväť percent viac ako rok predtým. Aj vďaka tomu je jedným z lídrov východoslovenského projektu IT Valley, ktorého spoluautorom je jeho dlhoročný šéf Jozef Ondáš.
Roky investícií do výrobných kapacít vlani zúročila najväčšia firma v prvej desiatke, takmer trojmiliardové Slovenské elektrárne. Po posilnení výkonu zvýšili produkciu elektriny v jadrových blokoch zhruba o šesť percent a zaznamenali historicky najlepší výsledok. Napriek liberalizácii trhu s elektrinou sa im darí posilňovať odbyt a napredujú tiež v predaji elektriny koncovým zákazníkom v ČR, Poľsku aj na domácom trhu, kde si upevnili pozíciu popredného alternatívneho dodávateľa cez dcéru SE Predaj. Silné výsledky podporil firemný racionalizačný program. Elektrárne plánujú ďalej investovať. Kľúčovým je dotiahnutie projektu dostavby tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach, ktorý sa oproti pôvodnému plánu oneskorí.
Francúzsky výrobca palivovo-energetických systémov pre osobné autá Inergy tvrdí, že vyrába nádrž pre každé piate nové auto na svete. Jeho tunajšia dcéra Inergy Automotive Systems Slovakia k tomu prispieva solídnymi prírastkami. Jej výroba do veľkej miery kopíruje najmä produkciu luxusných SUV v bratislavskej fabrike Volkswagenu. Krízový výkyv, ktorý jej pred dvoma rokmi pomohla kompenzovať výroba pre trnavský závod PSA Peugeot Citroën, ešte v roku 2010 s rezervou nahradila a vlani už rástla do nových výšin. A to sa továreň ešte len chystala na zefektívňovací projekt, ktorý jej umožní zintenzívniť výrobu a zrýchliť obslužné, najmä logistické procesy.
Výročná cena TRENDU za mimoriadne podnikateľské výsledky
(TREND’s Annual Prize for Outstanding Business Results)
Hodnotiaci model
Ako TREND ráta Firmu roka
Vlaňajšou úpravou sa model, na základe ktorého TREND určuje poradie nefinančných spoločností v rebríčku Firma roka, odklonil od odmeňovania podnikov za prínos k rastu ekonomiky. Akcentuje individuálne výkony na základe pomerových ukazovateľov. Je zameraný na to, či firma z pohľadu akcionára alebo vlastníka rastie zdravo, dlhodobo sa jej darí a dobre zhodnocuje vložený kapitál.
Dynamiku firiem hodnotí percentuálny nárast ich tržieb, ktorý TREND vyratúva za uplynulé tri roky. Sledované obdobie zahŕňa i krízový rok 2009. Ukazovateľ návratnosti kapitálu sa v novom modeli rozpisuje pomocou takzvaného Dupontovho modelu tak, aby vypovedal o výkonnosti aj pri zohľadnení rôznej veľkosti firiem, odlišných systémov účtovania, ako i ťažšie porovnateľných odvetví. Ziskovosť sa vyjadruje ako súčin troch činiteľov: pomeru ziskovej marže (podiel zisku k tržbám), obratu aktív (tržby k aktívam) a kapitálového multiplikátora (aktíva k vlastnému kapitálu).
Rozklad umožňuje hodnotiť, ako manažéri zhodnocujú peniaze vlastníkov, no zároveň overiť, či v snahe rásť neuhli pravidlám rozumného finančného riadenia. Vplyv jednorazových účtovných faktorov sa v modeli eliminuje využitím prevádzkového profitu namiesto čistého zisku. Dupontov výpočet má v metodológii TRENDU modifikáciu, ktorá penalizuje spoločnosti so zlou platobnou disciplínou indikovanou vysokými krátkodobými záväzkami.
Do tohtoročného hodnotenia sa kvalifikovalo 192 spoločností, ktorých tržby za rok 2011 prevýšili 16,5 milióna eur (500 miliónov slovenských korún). Počet hodnotených podnikov sa medziročne mierne zvýšil, a to napriek novému kvalifikačnému kritériu, podľa ktorého sa do hodnotenia dostali iba subjekty s hodnotou EBITDA (zisk pred zdanením a odpismi) prevyšujúcou dva milióny eur.
Vylúčené boli tie spoločnosti, ktoré v niektorom z hodnotených rokov hospodárili so stratou alebo nezverejnili údaje potrebné na hodnotenie.