Úroveň ľadu poklesla túto zimu rekordne nízko. Niektoré arktické monitorovacie stanice zaznamenali teploty, ktoré boli až deväť stupňov Celzia nad normálom. Tohtoročná maximálna ľadová pokrývka bola ešte menšia ako v roku 2015, ktorá bola v tom istom ohľade rovnako rekordná.

To je zlá správa pre ľadové medvede a ľudí, ktorí žijú na nízko položených ostrovoch. Vo Fínsku však stenčujúca sa masa ľadu ponúka nové príležitosti – od ťažby ropy a zemného plynu pri pobreží, o ktorú má záujme predovšetkým Rusko, cez tankery, nákladné lode, výskumníkov, vedcov až po vojakov. Všetci sa tlačia na sever, pretože vďaka topiacemu sa ľadu je oblasť prístupnejšia. A všetci budú naďalej potrebovať ľadoborce.

„Ísť do Arktídy bývalo kedysi príliš náročné, ale majitelia lodí sa teraz obzerajú po nových príležitostiach,“ povedal Arto Uuskallio, riaditeľ predaja a marketingu fínskej spoločnosti Aker Arctic, ktorá navrhuje a stavia lode.

Medzi jej klientov patria okrem iného medzinárodné ropné a plynárenské ťažobné spoločnosti či rôzne pobrežné stráže. „Ľad tam stále je, a preto je nutné sa na tieto arktické podmienky pripraviť,“ dodal A. Uuskallio.

Námorné skratky cez ľadový oceán

Aj keď Fínsko neleží na pobreží Severného ľadového oceánu, krajina má veľa skúseností so stavbou ľadoborcov. Približne 60 percent súčasnej svetovej flotily bolo navrhnutých a postavených vo Fínsku. Toto priemyselné odvetvie očakáva ďalší nárast predaja v najbližších rokoch.

Viac otvoreného mora znamená, že lode môžu preplávať Severozápadnou cestou, ktorá ide cez Kanadské arktické súostrovie. Väčší záujem je taktiež aj o Severnú morskú cestu, ktorá ide pozdĺž ruského pobrežia.

Podľa nedávnej správy washingtonského Wilsonovho strediska by moderné ľadoborce mohli uľahčiť prístup na Severskú morskú cestu, ktorá skracuje čas cesty medzi Európou a oblasťou ázijského Pacifiku o 40 percent v porovnaní s tradičnou cestou Suezským prieplavom.

„Pokiaľ začnete využívať Severnú morskú cestu, budete potrebovať ľadoborce viac ako kedykoľvek predtým,“ dodal S. Lindström.

Predtým bola táto cesta menej využívaná pre transkontinentálnu prepravu, ale v posledných rokoch sa zvýšila preprava z a do ruských prístavov ležiacich na tejto trase z 2,8 milióna ton v roku 2013 na 4,5 milióna ton v roku 2015, uviedol v minuloročnej správe tajomník ruského ministra dopravy Viktor Olerskij.

Záujem zahraničných vlád o Arktídu

Väčší záujem o prepravu Severným ľadovým oceánom sa odráža aj vo fínskych spoločnostiach, ktoré sa venujú lodnému sektoru. Spoločnosť Aker Arctic v minulom roku zaznamenala nárast svojich tržieb o 40 percent na 14 miliónov eur po tom, čo pomohla navrhnúť dizajn ľadoborcov, ktoré sú schopné prepravovať skvapalnený zemný plyn.

Táto technológia bude aplikovaná na 15 novo vyrobených plavidiel. Flotila bude následne slúžiť ruskému projektu Polostrov Jamal v hodnote 27 miliárd amerických dolárov, ktorého cieľom je pri dosiahnutí plnej kapacity produkovať ročne 16,5 milióna ton skvapalneného zemného plynu.

Tieto tankery vlastnené medzinárodnými lodiarskymi spoločnosťami budú najdlhšie a najširšie ľadoborce, aké kedy boli postavené, a budú schopné prelomiť ľad silný viac ako dva metre. Dodané budú tento rok a vrtné práce v rámci projektu majú začať v budúcom roku.

Helsinskej spoločnosti Arctech Helsinki Shipyard sa nahromadili objednávky za 600 miliónov eur. Ide prevažne o ľadoborce, ktorých úlohou bude podporiť ruskú ťažbu ropy a plynu. Tieto fínske doky vlastní ruská firma United Shipbuilding Corporation.

Fínske spoločnosti však taktiež dúfajú, že sa im podarí získať nové obchody vďaka stúpajúcemu záujmu rôznych vlád o Arktídu. „S ustupujúcim ľadom by tu mohli operovať vojenské námorníctva alebo aspoň hliadkovať a sledovať, čo sa v arktickej oblasti deje,“ uviedol A. Uuskallio.

Bez ďalších podrobností dodal, že jeho firma už dostala viacero otázok od zahraničných vlád, ktoré sa týkajú toho, „aké typy plavidiel vyrábame, čo všetko je možné vyrobiť a čo možné nie je“, dodal.