Fínsko a Švédsko sú aj naďalej odhodlané vstúpiť do NATO spoločne v tom istom čase, a to aj napriek námietkam Turecka proti kandidatúre Švédska. Potvrdili to vo štvrtok na spoločnej tlačovej konferencii premiér a premiérka oboch škandinávskych krajín.
Švédsko ako „problémové dieťa v škole“
Turecko uviedlo, že by mohlo schváliť žiadosť Fínska o vstup do NATO skôr ako žiadosť Švédska. Fínsky prezident aj minister zahraničných vecí však takýto nápad zamietli s tým, že bezpečnosť oboch škandinávskych krajín navzájom závisí.
„Nepáči sa mi táto atmosféra, tá pozícia, že Švédsko je prezentované, ako nejaké problémové dieťa v škole. Nemyslím si, že toto je ten prípad,“ povedala fínska premiérka Sanna Marinová. Dodala, že Švédsko „odfajkováva všetky políčka“, ktoré sú potrebné na to, aby vstúpilo do Severoatlantickej aliancie.
Trojstranná dohoda o vstupe do NATO
Švédsky premiér Ulf Kristersson počas tlačovej konferencie uviedol, že jeho krajina sa stále drží trojstrannej dohody o vstupe do NATO, ktorú vlani podpísalo okrem Švédska aj Turecko a Fínsko.
„Na cestu ku členstvu (v NATO) sme sa vydali spolu a spolu ju aj prejdeme,“ uviedol Kristersson.
Fínsko a Švédsko v máji oficiálne požiadali o vstup do NATO pre obavy spojené s ruskou inváziou na Ukrajinu. Po desaťročiach sa tak odchýlili od politiky vojenskej neutrality. Ich vstup do NATO doposiaľ ratifikovalo 28 z 30 členských štátov. Stále tak neurobili Maďarsko a Turecko.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan Švédsku vyčíta, že poskytuje útočisko členom Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Ankara aj jej západní spojenci považujú za teroristickú organizáciu. Erdogan kritizuje Švédsko za to, že odmieta vydať desiatky osôb, ktoré Ankara spája s PKK a s pokusom o vojenský prevrat v krajine z roku 2016.
Ďalšie dôležité správy
