Fínsko má pre NATO bohaté veno. Špičkovú vojenskú techniku aj ľudí pripravených bojovať

Získať pevnejší ochranný štít proti ruskej agresii je cieľom, ktorý sleduje Fínsko pri ambíciách vstupu do NATO. Severská krajina vo štvrtok 12. mája oznámila, že požiada o členstvo a očakáva všetky výhody, ktoré z toho plynú.

No nielen Fíni sa môžu tešiť. Na druhej strane je to práve aliancia, ktorá získava veľa týmto spojením, keďže fínska bezpečnostná a obranná politika aj úroveň tamojších ozbrojených síl sú považované za najprepracovanejšie vo svete.

Fínsko malo vždy pragmatický aj praktický prístup k národnej obrane, upozorňuje web warontherocks.com. Pramení to z obavy z rozpínavosti Ruska, s ktorým má 1 340 kilometrovú hranicu. Keď sa studená vojna skončila, väčšina európskych krajín zavelila na odklon od zbrojenia, znížila výdavky na obranu a rozhodla sa pre menšie, ale vysoko profesionálne a špecializované vojenské sily.

Branná povinnosť aj zálohy

Fínsko si vybralo inú cestu – v neposlednom rade pre obávaného suseda. Helsinki si zachovali silnú pozíciu budovania národnej obrany, ktorej základnými kameňmi sú branná povinnosť a veľká, dobre vycvičená záloha.

Na konci studenej vojny vynakladalo Fínsko na obranu približne 1,6 percenta svojho hrubého domáceho produktu (HDP). Na začiatku 90. rokov 20. storočia toto číslo zaznamenalo rýchly nárast na 1,9 percenta v dôsledku nákupu 64 F-18 zo Spojených štátov amerických v roku 1992.

Zatiaľ čo iné krajiny vojenskú techniku predávali, Fínsko nakupovalo nové systémy a aktualizovalo existujúce kapacity. Medzi ďalšie veľké nákupy patria riadené strely s plochou dráhou letu typu vzduch-zem AGM-158 JASSM z USA (2012), americký samohybný obrnený raketomet Multiple Launch Rocket Systems, hlavné bojové tanky Leopard 2A6 z Holandska (2014) aj pancierové húfnice K9 z Južnej Kórey (2017) a najnovšie stíhačky F-35 z USA (2021).