Počas tohto pokusu dostávalo 2-tisíc náhodne vybratých Fínov od štátu počas dvoch rokov garantovaný základný príjem 560 eur mesačne bez ohľadu na to, či si našli prácu alebo nie.
„Na základne prvého roka pokusu sa zdá, že vplyv na zamestnanosť bol len minimálny,“ uviedla fínska ministerka zdravotníctva a sociálnych vecí Pirkko Mattila. Fínsko skúma alternatívy modernizácie modelu sociálneho zabezpečenia, ktorá zrejme bude veľkou úlohou po aprílových parlamentných voľbách.
Pokus so základným príjmom testoval záchrannú sieť pre tých, ktorí nemôžu alebo nechcú pracovať, rovnako ako to, či ich takýto príjem motivuje prijať často nízko platené alebo dočasné miesta, keď sa nebudú musieť obávať, že stratia podporu. Aj keď vplyv na nezamestnanosť bol len minimálny, účastníci pokusu sa cítili šťastnejší a zdravší, než tí, ktorí boli súčasťou kontrolnej skupiny.
„Príjemcovia základného príjmu z testovanej skupiny sa cítili v každom smere lepšie v porovnaní s kontrastnou skupinou,“ uviedol výskumný šéf experimentu Olli Kangas.
Stredopravicová vláda v rámci boja s dlhodobo vysokou nezamestnanosťou pôvodne plánovala rozšíriť základný príjem po pokusných dvoch rokoch. Nakoniec však prijala inú stratégiu a vlani zaviedla nové sankcie pre tých nezamestnaných, ktorí nechceli pracovať počas poberania podpory.
Miera nezamestnanosti vo Fínsku dosiahol v decembri 6,6 percenta, čo bolo najmenej za 10 rokov.
