Regionálna administratívna agentúra Južného Fínska dnes vyjadrila súhlas s výstavbou časti plynovodu Nord Stream (374 kilometrov) vo výlučnej ekonomickej zóne Fínska. Ide o druhé z potrebných povolení fínskej strany, ktorým sa zároveň celý proces získavania súhlasu zainteresovaných krajín s výstavbu plynovodu končí. Informovala o tom agentúra Bloomberg. Svoje áno už vyjadrili všetky krajiny, cez ktorých teritoriálne vody a pevninu plynovod povedie – Dánsko, Švédsko, Fínsko, Nemecko a Rusko.

Definitívny fínsky súhlas prišiel dva dni po oficiálnej návšteve ruského premiéra Vladimira Putina vo Fínsku. Ten v Helsinkách na ekologickej konferencii o Baltickom mori účastníkov presviedčal, že pri Nord Streame sa ruská strana od začiatku riadi „najprísnejšími svetovými ekologickými kritériami“.

Plynovod má viesť z ruského mesta Vyborg po dne Baltického mora do nemeckého Greifswaldu. Bude zásobovať ruským plynom najmä trh Nemecka, Veľkej Británie, Holandska, Francúzska a Dánska. Tento týždeň predstaviteľ operátora plynovodu, spoločnosti Nord Stream AG pri EÚ Sebastian Sass potvrdil, že výstavba sa začne podľa harmonogramu v apríli tohto roku na švédskej časti plynovodu. Prvú vetvu 1 220-kilometrového potrubia s kapacitou 27,5 miliardy kubických metrov ročne majú dokončiť už máji budúceho roku, druhú s rovnakou kapacitou o rok neskôr.

Severný plynovod je súčasťou ruskej stratégie diverzifikácie exportných ciest zemného plynu, obchádzajúcich tradičné tranzitné krajiny – Ukrajinu a Bielorusko. S nimi mala Moskva v minulých rokoch viacero obchodných sporov, ktoré viedli až k dočasnému zastaveniu dodávok plynu na európsky trh.

Proces získavania súhlasu na plynovod trval štyri roky. Spoločnosť Nord Stream bola nútená na žiadosť zainteresovaných krajín dvakrát zmeniť jeho trasu. Ustúpila aj od pôvodného zámeru viesť po trase optický kábel. Získavanie „zelenej“ od severských krajín stálo Rusko aj nemálo  diplomatického úsilia. „Fíni získali nulové exportné clo na guľatinu ešte na ďalšie dva roky. Dánsku Moskva sľúbila podpísať dohodu na konferencii o klimatických zmenách (v decembri 2009 v Kodani). Švédi uspokojili všetky svoje ekologické požiadavky. Od Nord Streamu si napríklad vymohli, že výstavba plynovodu nebude prebiehať v oblastiach trenia tresky v období od mája do októbra,“ píše agentúra RIA Novosti. Švédi dosiahli aj to, že operátor plynovodu ustúpil od zámeru vystavať v blízkosti brehov krajiny kompresorovú stanicu. Podvodná časť plynovodu tak bude bez čerpacej stanice, ktorá udržiava tlak v potrubí.

Foto na titulke - Archív