Fíni, ktorí chodia pre extrémne drahé palivá tankovať do Ruska, sú označovaní za zradcov

Niektorí si od ostatných užívateľov za návštevu čerpacej stanice v susednom štáte vyslúžili označenie zradca.

Financuje tankovanie v Rusku Putinovu vojnu? Je to vlastizrada, alebo ide o rozumné konanie diktované nevyhnutnosťou? Tak znie otázka na webe fínskej verejnoprávnej rozhlasovej a televíznej stanici Yle (Yleisradio Oy).

Tá je aktuálna najmä odvtedy, čo Rusko v lete tohto roka po covidovej prestávke opäť otvorilo svoje hranice. Mnohí z Fínov tam totiž cestujú za účelom lacno natankovať. S niektorými z nich urobila Yle krátky rozhovor v teréne.

Ako sa dalo očakávať, tamojšia verejnosť je rozpoltená. Niektorí Fíni sa domnievajú, že tankovaním v Rusku financujú vojnu, iní naopak žiadne výčitky svedomia nemajú. Nájdu sa aj takí, ktorí tankujú domáce drahé palivo a zo zásady za hranice ísť nechcú.

Podľa portálu globalpetrolprices.com sa minulý týždeň priemerná cena benzínu na fínskych pumpách pohybovala okolo 2,15 eura za liter a cena nafty okolo 2,09 eura za liter, kým cena oboch pohonných hmôt v Rusku mierne presahovala neporovnateľnú cenu 80 eurocentov za liter.

Názory fínskych zákazníkov ruských čerpacích staníc

Jedným z návštevníkov Ruska s cieľom doplniť nádrž svojho auta bola Sirpa Laurimová, ktorá si zaobstarala ruské víza len prednedávnom. Vypočítala si, že týmto spôsobom mesačne ušetrí 240 eur. V minulosti zvykla v Rusku tankovať tri rodinné autá každý týždeň, niekedy i dvakrát denne.

Podľa jej mienky terajšie tankovanie v Rusku nie je priamou podporou Putinovho vojnového ťaženia, ale naopak – pomoc obyčajným ľudom spoza hraníc. Tvrdí, že keby v Rusku netankovala, tak to svet nespasí. „Dúfam, že ma nebudú vnímať ako zradcu. Chcem len ušetriť, aby mi zostali peniaze na účet za elektrinu,“ dodáva.

Anne Järvelinová, žena z pohraničného mesta Ilomantsi, problematiku vníma opačne. Järvelinová zvykla v minulosti tankovať v Rusku jedenkrát za týždeň. Od začiatku invázie s tým ale prestala. „Rusko zaútočilo na nezávislý štát, čo ja neakceptujem,“ povedala Järvelinová.