Financovanie EÚ na podporu úsilia o zlepšenie digitalizácie európskych škôl nedosiahlo plný vplyv. Uviedol v pondelok Európsky dvor audítorov (EDA). Dôvodom je najmä nedostatočné strategické zameranie členských štátov pri využívaní tohto financovania.
Značné sumy boli alebo budú vyplatené v rokoch 2014 až 2026 z rôznych programov EÚ s cieľom posilniť digitálne vzdelávanie. Len prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti po pandémii to bude vyše 11 miliárd eur.
„Pandémia ukázala, že školské systémy v takmer všetkých členských štátoch neboli dobre pripravené na dištančné vyučovanie. Internetové pripojenie škôl bolo často nedostatočné a chýbalo digitálne vybavenie pre študentov a učiteľov,“ upozornil Pietro Russo, člen EDA zodpovedný za tento audit.
S cieľom overiť digitalizáciu škôl audítori v roku 2022 navštívili šesť štátov (Grécko, Chorvátsko, Nemecko, Rakúsko, Poľsko, Taliansko). Podľa zistení opatrenia financované EÚ mohli dosiahnuť väčší vplyv, ak by boli lepšie začlenené do národných alebo regionálnych stratégií digitalizácie škôl. Okrem toho mnohé školy nevedeli o podpore, ktorú EÚ ponúka.
Audítori zistili, že často chýbal aj spoločný prístup k využívaniu nových technológií, čo školám bránilo využívať plný potenciál digitalizácie.
V roku 2016 eurokomisia stanovila pre členské štáty ciele pripojiť školy k gigabitovému internetu do roku 2025. V roku 2022 ho však len nízky počet škôl mohol skutočne využívať. Únia pravdepodobne cieľ pre rok 2025 nedosiahne.
V prípade opatrení financovaných z plánu obnovy a odolnosti, audítori nepovažujú prepojenie medzi očakávanými výsledkami z hľadiska zlepšenia digitálneho vzdelávania a financovaním EÚ za dostatočne silné.
V EÚ sú členské štáty zodpovedné za politiku vzdelávania a za organizáciu svojich škôl. EÚ len dopĺňa a podporuje opatrenia členských štátov a poskytuje významnú finančnú podporu na digitalizáciu škôl.