Na mnohých finančných trhoch zvykne dochádzať k zlomu, keď jedna trieda aktív strieda druhú. Teraz sa ale deje niečo nezvyčajné, čo možno nazvať ako naratívny zlom, ktorý má rozsiahle dôsledky, informuje CNBC. Tento príbeh začal písať Federálny rezervný systém, ktorý dlho držal úrokové sadzby nízko a každý na Wall Street si mohol vychutnávať plody svojej práce.
Nič také už neplatí. Prichádza iný príbeh, v ktorom sadzby zostanú dlhší čas vyššie. Predstavitelia Fedu sa túto predstavu snažili pretlačiť na trhy, aby ju akceptovali. Investori ju len teraz začínajú absorbovať.
„Keď máte ekonomiku založenú na nulových sadzbách a potom nastane rýchly pohyb desaťročných výnosov štátnych dlhopisov smerom k piatim percentám, musí sa zmeniť kalkulácia, pretože dôsledky sa zmenia,“ povedala šéfka globálnej stratégie spoločnosti LPL Financial Quincy Krosbyová. „Kapitálové náklady rastú, spoločnosti budú musieť refinancovať pri vyššej sadzbe,“ dodala.
Nárast sadzieb je obzvlášť hrozivý v čase, keď podniky v USA smerujú k sezóne vykazovania výsledkov za tretí štvrťrok. A to sa práve prebúdzajú z brutálneho septembra. Po zverejnení správy ministerstva práce sa ukázalo, že počet voľných pracovných miest sa v auguste prudko zvýšil, čo je v rozpore s očakávaním, že zamestnanosť je na tom dobre a nevytvára tlak na zvyšovanie miezd.
Obchodníci sa zase začali obávať, že centrálna banka bude nútená udržiavať menovú politiku prísnu. Takýto sentiment bol posilnený tento týždeň, keď najmenej štyria členovia rady guvernérov Fedu buď podporili zvýšenie, alebo naznačili, že vyššie sadzby zostanú dlhší čas.
Banky sa zatriasli
Zvyknúť si na novú štruktúru sadzieb neznie tak hrozne. Koniec koncov, pred finančnou krízou bol výnos desaťročných štátnych dlhopisov v priemere okolo sedem percent, aj keď to bolo takisto skreslené historickým zvýšením sadzieb na začiatku 80. rokov. Ale po 15 rokoch v režime extrémne nízkych sadzieb to znie dosť abnormálne.
Jeden z najväčších otrasov pocítili banky. Sektor začiatkom tohto roka poznamenal krach niekoľkých bánk, ktoré si vytvorili príliš veľkú zásobu dlhodobých vládnych dlhopisov, ktoré potom museli predať so stratou. V druhom štvrťroku dosiahli straty v súvahách bánk celkovo 558,4 miliardy dolárov, čo je podľa vládnej korporácie Federal Deposit Insurance (FDCI) skok o 8,3 percenta oproti predchádzajúcemu obdobiu. Očakáva sa, že toto číslo bude stúpať, povedal veterán z Wall Street Larry McDonald, zakladateľ The Bear Traps Report.
„Aby banky pokryli svoje straty, môžu byť nútené použiť vlastný kapitál,“ dodal. To by zase oslabilo cenu akcií, čo je situácia, ktorá sa pravdepodobne premietla do utorkovej straty viac ako dvoch percent na bankových akciách, merané podľa S&P Bank.
Existujú aj ďalšie dôsledky. Spotrebitelia pociťujú tlak vyšších sadzieb na všetko od hypoték cez kreditné karty až po osobné pôžičky. Viac ako 36 percent bánk oznámilo v treťom štvrťroku sprísnenie úverových štandardov, čo je úroveň, ktorá bola v minulosti v čase recesie.
Potenciálny vrchol sadzieb
Prevládajú už názory, že ďalšie zvyšovanie úrokových sadzieb nepríde a Fed sa bude musieť vrátiť k nákupu dlhopisov. „Myslím si, že trhy sa napokon dostanú na úrovne, ktoré prilákajú kupujúcich,“ hovorí bývalý ekonóm Bieleho domu Joseph LaVorgna.
Slabý trh práce alebo iné známky trhlín v ekonomike by mohli odradiť Fed od ďalšieho zvyšovania a pripraviť pôdu pre nižšie sadzby. „Pacient, teda finančné trhy, nie je nejako mimoriadne zdravý,“ povedal J. LaVorgna. „Fed, ako som mnohokrát tvrdil, možno zašiel príliš ďaleko, príliš rýchlo. A napokon zmení kurz.“