Pokles finančného bohatstva slovenských domácností, pozorovaný od konca pandémie, sa v druhom a treťom štvrťroku tohto roka zastavil. Obnovenie jeho rastu však bude zrejme len veľmi pomalé. Jeho tvorbu zníži aj pokles príspevkov do druhého piliera a obmedzovať ho bude aj stále vysoká inflácia, upozornili v aktuálnej analýze ekonómovia VÚB banky Zdenko Štefanides a Michal Lehuta.
Zastavenie, nie obrat
„Pozitívnou správou je, že pokles finančných aktív, ktorý trval celý minulý rok a pokračoval aj v úvode tohto roku, sa v polovici roka zastavil. O obrate k dlhodobejšiemu rastu finančných aktív sa však zatiaľ nedá hovoriť. Skôr to vyzerá na stabilizáciu a len postupné dobudovanie finančných rezerv, ktoré boli medzičasom minuté,“ zhodnotili.
Celkový objem finančných aktív domácností na Slovensku bol v druhom štvrťroku tohto roka 102,6 miliardy eur. „Po piatich kvartáloch, kedy hodnota aktív klesala, došlo konečne k zlepšeniu o takmer 1,6 miliardy eur, ktoré korigovalo celkový pokles od vrcholu na konci roku 2021 na 1,9 miliardy eur, respektíve 1,8 percenta,“ vyčíslili analytici.
Tento vývoj sa podľa zatiaľ dostupných čiastkových údajov v druhej polovici roka stabilizoval. Na konci októbra bol objem vkladov domácností v bankách spolu s hodnotou spravovaného majetku v podielových fondoch a v druhom pilieri na rovnakej úrovni ako v júni. Tieto kategórie sa na celkových finančných aktívach domácností podieľajú dvoma tretinami, ich vývoj tak podľa ekonómov pomerne presne zodpovedá celkovému trendu.
Zlepšenie na strane aktív však bolo sprevádzané pokračujúcim rastom zadlženia, teda finančných pasív, upozornili analytici. V druhom štvrťroku si domácnosti zvýšili hodnotu svojich finančných záväzkov o ďalšie dve percentá. „Svoju čistú finančnú pozíciu, majetok, si tak polepšili len mierne, medzikvartálne o necelých 600 miliónov eur. A to bolo príliš málo na zmiernenie straty takmer 10 miliárd eur z celkového finančného majetku od jeho vrcholu v poslednom kvartáli 2021,“ vysvetlili Štefanides a Lehuta.
Porovnanie s krajinami EÚ
Žiadna iná krajina v EÚ si podľa nich v čistom finančnom majetku za uplynulý rok a pol nepohoršila viac ako Slovensko. Rýchle zadlžovanie spolu s miernym poklesom finančných aktív zaradili SR na úplný koniec rebríčka čistého finančného majetku v prepočte na obyvateľa v celej únii.
V hodnotení celkového majetku vylepšuje umiestnenie Slovákov vlastníctvo nehnuteľností. Finančný majetok totiž predstavuje len menšiu časť z celkového bohatstva slovenských domácností, ktoré preferujú skôr reálne statky. Nehnuteľnosti tvoria približne 80 percent celkových aktív typickej domácnosti, z toho vlastné bývanie viac ako 70 percent, vyčíslili analytici.
„Po započítaní ich hodnoty a ostatných reálnych aktív, ktoré domácnosti na Slovensku vlastnia, je naše postavenie v rámci bohatstva EÚ výrazne lepšie ako na jej chvoste, porovnateľné aj s Českom,“ zhodnotili Štefanides a Lehuta. To potvrdzuje aj najaktuálnejší prieskum celoeurópskeho Zisťovania o financiách a spotrebe domácností z roku 2021, v ktorom sa Slovensko s mediánovým čistým bohatstvom na úrovni 97-tisíc eur umiestnilo približne v druhej tretine rebríčku európskych krajín.
V treťom kvartáli tohto roka ešte priemerná reálna mzda na Slovensku klesala, ale už len o 0,6 percenta. „Za záver tohto roka a budúci rok však už očakávame celkom svižný rast reálnych miezd, možno až okolo 3 %, ktorý by mohol znovu naštartovať aj o niečo vyššiu tvorbu úspor domácností, a teda aj ich finančného bohatstva,“ dodali analytici.
Ďalšie dôležité správy
