Finančná situácia slovenských domácností sa od minulého roka pod vplyvom vysokej inflácie a rastu úrokových sadzieb zhoršuje. Kým vlani udržiavali ľudia svoje výdavky na úkor úspor, aktuálne štatistiky o vývoji slovenskej ekonomiky za prvý štvrťrok už ukázali aj pokles spotreby, upozornili analytici. Ekonomika tak rástla najpomalšie za dva roky.
Pokles reálnych miezd
V minulom roku klesla na Slovensku v dôsledku vysokej inflácie reálna mzda najviac od roku 1998, v priemere o štyri percentá, pripomenul finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. Podľa údajov Národnej banky Slovenska reálny plat klesol až 70 percentách zamestnancov. Pri súbežne rastúcich úrokoch sú tým výrazne zasiahnutí hypotekárni dlžníci. „Finančná situácia domácností, ktorým sa refixáciou zvýšila splátka hypotéky aj o niekoľko stoviek eur, je dnes skutočne napätá, keďže väčšina z nich nemá dostatočné finančné úspory a v zásade ich jedinou možnosťou je tak škrtenie výdavkov,“ upozornil Búlik.
Domácnosti v minulom roku výrazne siahli do svojich úspor, najnovšie dáta však ukazujú, že tento rok už obmedzili aj svoju spotrebu. „Po medziročnom raste spotreby o päť percent v poslednom kvartáli 2022 vidíme v prvom kvartáli 2023 pokles spotreby domácností o dve percentá,“ vyčíslil analytik. Zároveň však upozornil, že domácnosti majú v bankách stále uložených vyše 42 miliárd eur, z čoho výrazná väčšina je dostupná bez obmedzení na bežných účtoch.
Výraznejšie oslabenie spotreby
Aj keď oslabenie domácej spotreby na začiatku tohto roka bolo očakávané, prepad bol o niečo väčší, než sa predpokladalo, upozornil analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. „Medziročne bol zaznamenaný pokles reálnej spotreby domácností o viac než dve percentá, keďže domácnosti pod tlakom zvýšenej inflácie, poklesu reálnych miezd a míňajúcich sa úspor pristupujú k okresávaniu objemu nakupovaných tovarov a služieb,“ priblížil.
Reálne mzdy v prvom štvrťroku ďalej klesali, medziročne o 4,9 percent. Rast platov tak nestíha pokryť nárast cenovej hladiny. „Toto má implikácie aj pre rast hrubého domáceho produktu, keďže slabšia kúpyschopnosť znamená aj nižšiu reálnu spotrebu. Spotreba domácností tak bude v tomto roku podľa našich odhadov tlmiť rast ekonomiky,“ doplnil Horňák.
Možný návrat k rastu
Na finančnú situáciu domácností bude v ďalších mesiacoch podľa Búlika vplývať vývoj inflácie, nezamestnanosti a reálnych miezd. „Predpoveď vývoja všetkých troch parametrov do konca roka vyzerá optimisticky. Jediným rizikovým faktorom je ekonomika, ktorej rast na rozdiel od minulosti už neťahá rastúca spotreba domácností, ale očakávané investície z eurofondov a export,“ vysvetlil analytik. Slovensko by sa však malo vyhnúť recesii, a tým aj rastu nezamestnanosti. Inflácia už postupne klesá a s ňou sa redukuje aj pokles reálnych miezd.
„Ak bude aktuálny inflačný trend pokračovať do konca roka a ekonomika bude pokračovať v predpovedanom miernom raste pri nízkej nezamestnanosti, na konci roka by sa reálne mzdy mohli opäť vrátiť k rastu. Situácia slovenských domácností by sa tak mala zlepšovať,“ doplnil Búlik.
Inflácia a rast úrokových sadzieb budú tento rok hlavnými faktormi vplývajúcimi na finančnú situáciu domácností, avizovala NBS v aktuálnej Správe o finančnej stabilite na Slovensku. „V porovnaní s infláciou je však vplyv rastúcich sadzieb miernejší. Kým pokles reálnych miezd v roku 2022 bol relatívne plošný, nárast úrokových sadzieb sa bude týkať len časti zadlžených domácností a nastane neskôr,“ zdôraznila centrálna banka s tým, že negatívny vývoj zmierňujú viaceré faktory.
Podmienky rastu
Najdôležitejším je rast príjmov a stabilný trh práce. NBS očakáva, že od roku 2023 by mali reálne mzdy v priemere znova rásť, vďaka čomu domácnosti jednoduchšie pokryjú zvýšené výdavky aj zvýšenie splátky v čase refixácie úrokovej sadzby. „Rast príjmov navyše predbiehal rast cenovej hladiny aj v minulosti, a to v rokoch 2016 až 2021. Tým sa vytvoril istý priestor na to, aby domácnosti dokázali zvládnuť aj aktuálny pokles reálnych miezd,“ pripomenula NBS.
Každý žiadateľ o hypotéku bol navyše v minulosti testovaný, či ju zvládne splácať aj pri náraste úrokových sadzieb o dva percentuálne body. Aj keď je aktuálny nárast sadzieb vyšší, domácnosti by mali mať v tomto smere aspoň čiastočnú rezervu, dodala centrálna banka.
Ďalšie dôležité správy
