Podiel slovenských domácností, ktoré hospodária s dostatkom peňazí na pokrytie základných potrieb i závažnejších výdavkov, a navyše ešte zvládajú sporiť, medziročne mierne narástol z minuloročných 51 percent na súčasných viac než 59 percent.
Zlepšila sa predovšetkým finančná situácia domácností, ktoré žijú striedmo, ale s peniazmi vystačia a na väčšie výdavky si nasporia, a ľudí s vyrovnaným rozpočtom. Mierne narástol aj podiel Slovákov, ktorí žijú v hojnosti.
Finančnú situáciu slovenských domácností opakovane skúmala spoločnosť Kruk Česká a Slovenská republika, ktorá sa zameriava na správu pohľadávok finančných ústavov a korporátnych zákazníkov.
Ďaleko od finančnej kondície
Oproti vlaňajšiemu prieskumu poklesol podiel domácností, ktorým vystačia peniaze len na najlacnejšie jedlo a oblečenie, a to z 27 na 23 percent, rovnako aj Slovákov, ktorí so svojím mesačným príjmom nevystačia, z 22 na 18 percent. To však podľa vyjadrení spoločnosti Kruk znamená, že vo finančnej núdzi stále žije takmer každá piata slovenská domácnosť.
„Prepad finančnej situácie slovenských domácností sa síce zastavil, ale úrovni finančnej kondície, v ktorej boli Slováci pred dvoma rokmi, sa zďaleka nepribližujeme. Dôležité však je, že sa podarilo zbrzdiť infláciu a udržať vysokú zamestnanosť. Mohlo by tak prísť postupné zlepšovanie,“ hovorí generálna riaditeľka spoločnosti Kruk Jaroslava Palendalová.
Svoju finančnú situáciu celkovo lepšie hodnotia muži a tiež Slováci vo vekovej kategórii 18 až 24 rokov. Oproti minuloročnému prieskumu si polepšili starší ľudia vo veku 55 až 64 rokov, svoju finančnú situáciu hodnotí negatívne 44 percent respondentov v tejto vekovej kategórii oproti 54 percent v minulom roku.
Výrazne sa zlepšila aj finančná situácia rodičov na rodičovskej dovolenke. Minulý rok malo problém vyjsť s peniazmi 56 percent rodičov, tento rok ide o 40 percent.
Kto je najviac spokojný
Spokojnosť s finančnou situáciou výrazne rastie s úrovňou dosiahnutého vzdelania. Ako veľmi dobrú hodnotia svoju finančnú situáciu predovšetkým zamestnanci v oblasti finančníctva a poisťovníctva, príslušníci armády a bezpečnostných zložiek a pracovníci v odbore školstva, kultúry, vedy a výskumu.
Najviac sú so svojou finančnou situáciou spokojní ľudia pracujúci v odbore IT a telekomunikácií.
Ako doplnila Palendalová, so svojou finančnou situáciou sú spokojní predovšetkým ľudia žijúci v trojčlenných a štvorčlenných domácnostiach a obyvatelia Bratislavského a Žilinského kraja.
„Najhoršie svoju finančnú situáciu hodnotia obyvatelia Nitrianskeho kraja, kde žije v nedostatku až 49 percent domácností, nasledovaní obyvateľmi Banskobystrického kraja,“ skonštatovala Jaroslava Palendalová.