Aktualizované 2. 9. 2010 o 20:00
Zhruba 75 kilometrov diaľnice D1 na severe Slovenska od Martina po Prešov sa nebude stavať cez projekt verejno-súkromného partnerstva (PPP projekt). Ministerstvo dopravy odmietlo totiž koncesionárovi siedmykrát predĺžiť lehotu na dokladovanie financovania. Celá zmluva s konzorciom firiem okolo francúzskej spoločnosti Bouygues tak ,,vyexpirovala“, potvrdil to dnes minister dopravy Ján Figeľ (KDH).
,,Ani do tohto termínu nebola koncesionárom dodaná finálna finančná uzávierka. Rozhodol som už ďalej nepredlžovať tento proces," vyhlásil J. Figeľ.
Časť z tejto trasy chce vláda postaviť za peniaze štátu v kombinácií s eurofondmi a časť počká na doriešenie environmentálnych záťaží a nezrovnalostí. Až následne vláda rozhodne, či sa budú stavať v rámci nových PPP balíkov. Najviac sa zrejme oproti pôvodným plánom oneskorí 28-kilometrová časť D1 od Martina po Ružomberok. Tieto úseky nebudú hotové ani do roku 2015.
Stavbu úsekov D1 v Prešovskom a Žilinskom kraji pôvodne zverilo ministerstvo pod vedením Ľubomíra Vážneho (Smer-SD) spoločnosti Slovenské diaľnice – konzorciu šiestich firiem vedených francúzskou Bouygues. Na zákazke sa mali podieľať aj slovenské stavebné spoločnosti Doprastav a Váhostav-Sk, či Inžinierske stavby Košice cez svoju matku Colas. Firmy prednedávnom upozornili, že ak PPP projekt padne, budú prepúšťať.
Štát sa však podľa J. Figeľa s koncesionárom poráta, uhradí mu náklady za práce na projektoch ako aj prípravné práce. Rádovo vraj pôjde o desiatky miliónov eur. Koľko nakoniec štát firmám v konzorciu zaplatí, sa spresní až po rokovaniach v nasledujúcich dňoch. Minister dopravy nemá vedomosti o tom, že by si koncesionár nárokoval odškodné, či chcel viesť súdne spory.
Prípravné práce mohli Slovenské diaľnice realizovať do výšky 41,7 milióna eur a takmer celá suma bola aj prestavaná. Predošlá vláda totiž nadštandardne dovolila koncesionárovi robiť prípravu v teréne pred finančným uzavretím projektu. Súčasne sľúbila, že v prípade upustenia od zmluvy, štát tieto práce preplatí.
Celkovo mal štát za postavenie, prevádzku a údržbu diaľnice počas 30 rokov zaplatiť koncesionárovi viac ako deväť miliárd eur. J. Figeľ so súkromným partnerom v posledných týždňoch vyjednával o zlacnení, no ponuky ho neuspokojili. Tesne pred vypršaním termínu Slovenské diaľnice podľa ministra ponúkli zľavu, ročná platba mala klesnúť na 190 až 210 miliónov eur počas 30 rokov. Pôvodne mali ročné platby dosahovať 289 až 317 miliónov eur.
Minister pripomenul, že zlacnenie bolo zatiaľ len úmyslom koncesionára a bolo treba o ňom ešte rokovať s bankami. Nepriamo tak podľa J. Figeľa išlo skôr o získanie ďalšieho predĺženého termínu ako reálny úmysel skutočne zlacniť stavbu. Súčasne podľa ministra boli vysoké samotné investičné náklady na trasu – po poslednom dodatku až 2,4 miliardy, pričom štátna expertíza pripúšťala najviac dve miliardy eur.
Zmluvu štát podpísal pred rokom v apríli. Dôvodom vyše ročného vyjednávania o finančnom uzavretí boli aj výhrady Bruselu v oblasti dopadov na životné prostredie a sprísnené podmienky bánk po prepuknutí finančnej krízy.
Na Slovensku sa zatiaľ podarilo naplno rozbehnúť iba jeden PPP projekt. Výstavbu zhruba 50-kilometrovej rýchlostnej cesty R1 z Nitry do Banskej Bystrice realizuje konzorcium Granvia.
Ilustračné foto na titulke - Miro Nôta
