Ministerstvo dopravy pod Érsekovým vedením si od ZSSK objednáva viac spojov, ako dokáže finančne zabezpečiť zo štátneho rozpočtu. Systém funguje tak, že ministerstvo si v zmluve dohodne so ZSSK, koľko vlakov v nasledujúcom roku nasadia. Zároveň si dohodnú aj výšku prevádzkovej dotácie. Po uplynutí roka sa zráta, koľko to stálo a koľko firma zarobila. Z toho zistia, či bude ministerstvo ešte ďalšie sumy doplácať. Ak sa zistí nedoplatok, vyrovná ho o dva roky.
Čiže sekeru z roku 2015 zaplatí v roku 2017, sekeru z roku 2017 uhradí v roku 2019 a podobne. Tento systém má svoju logiku. „Umožňuje flexibilitu napríklad pri zmene objednávaných výkonov, prípadne kvality služieb,“ uviedol hovorca ZSSK Tomáš Kováč.
Problém vzniká vtedy, ak si ministerstvo dlhodobo objednáva výrazne viac výkonov, ak dokáže finančne zabezpečiť. A to sa deje v posledných rokoch pravidelne. Napríklad vlani mala ZSSK z rozpočtu sľúbených 210 miliónov eur. V skutočnosti však dotácia, ku ktorej sa v zmluve o výkonoch vo verejnom záujme zaviazalo ministerstvo, dosiahla 248 miliónov.
Takéto priepastné rozdiely tu boli aj predtým, no opäť, Figeľov ozdravný plán v tom spravil trochu poriadok. Chaos sa vrátil so
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?
