Aktualizované 11. 11. 2010 o 17.00. Text sme nahradili autorským materiálom a rozšírili o nové stanoviská oboch strán
Zrušenie výstavby diaľnice D1 od Martina po Prešov v rámci prvého balíka PPP vynieslo firmám v koncesionárskom združení finančný trest. Ministerstvo dopravy udelilo konzorciu s názvom Slovenské diaľnice pokutu vo výške 10 miliónov eur. Súčasťou združenia sú aj slovenské stavebné firmy Doprastav a Váhostav-SK.
Dôvodom je, že v stanovených a niekoľkokrát predlžovaných termínoch fkoncesionár nezískal peniaze na projekt, čo sa podľa zmluvy podpísanej ešte pred vyše rokom zaviazal. Výšku pokuty potvrdil hovorca ministerstva dopravy Martin Krajčovič.
,,Pokutu sme udelili, pretože zmluva uvádza takéto riešenie v prípade, že koncesionár nedokáže zabezpečiť finančné uzavretie projektu,“ doplnil M. Krajčovič. Lehota na zaplatenie pokuty sú dva týždne od doručenia rozhodnutia, ktorá v týchto dňoch už uplynula. Stavebné firmy zaplatiť odmietajú. ,,Nevidíme dôvod, prečo pokutu platiť. Tvrdenie ministerstva, že koncesionár nezabezpečil financovanie je v absolútnom rozpore so skutočnosťou,“ uviedol generálny riaditeľ Doprastavu a predseda predstavenstva Slovenských diaľnic Dušan Šamudovský.
Na dohovor majú obe strany 18 dní. Ak sa nedohodnú, bude nasledovať arbitrážny súd, ktorý rieši obchodné spory. Jeho rozhodnutie budú musieť ministerstvo, ale aj súkromné stavebné firmy akceptovať.
,,Výška pokuty je nemenná a koncesionár s ňou súhlasil s tým, že podpísal zmluvu v apríli 2009,“ zdôraznil Ján Kovačik, šéf inštitútu stratégií pri ministerstve dopravy.
Pôvodne štát neuvažoval o udelení pokuty. Koncesionár však celé týždne naťahuje čas na vrátenie dokumentácie ku skrachovanému PPP projektu. ,,Štát si záväzky voči koncesionárovi plní, už zaplatil takmer38 miliónov eur ako náhradu za prípravné práce,“ doplnil J. Kovalčík. Celkovo za práce a rôzne posudky už uskutočnené na úsekoch má štát zaplatiť vyše 51 miliónov eur. Štát pritom ťahá za kratší koniec. Zmluva z čias vlády Roberta Fica totiž veľmi podrobne rieši, ako zaplatiť za prípravné práce, neobsahuje však ustanovenia, čo musí koncesionár urobiť, ak nedôjde k finančnému uzavretiu projektu.
Bez tejto dokumentácie nedokáže štát rýchlo rozbehnúť verejné obstarávanie na úseky v štátnej réžii. Zdroje blízke ministerstvu potvrdili, že pokuta je nepriamym nátlakom na získanie dokumentácie. Výsledkom by mohla byť mimosúdna dohoda bez finančných kompenzácií. ,,Najbližšie sa stretneme na budúci týždeň, o presun termínu požiadali Slovenské diaľnice,“ doplnil J. Kovalčík z ministerstva.
Na pokutu 10 miliónov eur by sa malo vyskladať všetkých šesť firiem, ktoré sú v koncesionárskom združení - francúzske spoločnosti Bouygues Travaux Publics a Colas, slovenské spoločnosti Doprastav a Váhostav-SK ako aj rakúska Intertoll-Europe a portugalská Mota-Engil.
Prvý balík PPP predstavoval dohodu postaviť, financovať a prevádzkovať 75 kilometrov diaľnice od Martina po Prešov počas 30 rokov. Celkovo sa uzavreli štyri dodatky k zmluve. Základná ročná platba z pôvodne vysúťažených 248,2 miliónov eur stúpla na 289 miliónov (nárast o 16 percent). Aj to platilo len s podmienkou vstúpu EIB sumou jedna miliarda eur, za ktorú dal záruku štát. EIB však podmieňovala poskytnutie peňazí ekologickou prijateľnosťou projektu. Keďže voči trase protestovali ochranári, EIB čakala na súhlas Európskej komisie s trasou. Inak mala ročná platba stúpnuť až na 317,6 miliónov eur. To je vyše deväť miliárd eur za celé obdobie splácania.
Podľa D. Šamudovského sa projekt nedoriešil pre ekologické výhrady Bruselu k trase diaľnice. Čierny Peter vedúci k pádu projektu tak podľa stavebných firiem zostal v rukách štátu.
Konzorcium tvrdí, že prísľub financií od bánk malo. ,,Bol nachystaný balík 3,25 miliardy eur. Spolu 18 komerčných bánk bolo ochotných poskytnúť 1,665 miliardy eur, 379 miliónov boli vlastné peniaze. K tomu 190 miliónov dala Európska banka pre obnovu a rozvoj a miliardu Európska investičná banka. Jedinou povinnosťou štátu bolo zabezpečiť trasovanie v súlade s ekológiou,“ tvrdí D. Šamudovský.
Ďalších 768 miliónov eur boli podľa neho záruky, súčasne vraj boli pripravené peniaze na zaplatenie DPH či ďalšie peniaze na hedžing. ,, Všetky zdroje boli plne k dispozícií od 28. mája tohto roka. Aj dokumenty k finančnému uzavretiu boli pripravené,“ spresnil D. Šamudovský.
Pripustil však, že náhradu za miliardu od EIB konzorcium nemalo. ,,Zohnať peniaze je podľa zmluvy jednoznačne záležitosť súkromného koncesionára. To, že štát vyšiel koncesionárovi v ústrety a robil mu mnohé ústupky vrátane záruk na úvery, je vysoko nadštandardná forma pomoci,“ doplnil J. Kovalčík.
Doprastav súčasne tvrdí, že znížil poslednú ponuku v auguste takmer o 30 percent. Potreboval však ešte ďalší čas. Štát však odmietol predĺžiť termín, ktorý už odkladal šesťkrát oproti pôvodnej dohode.
,,Po spočítaní všetkých vplyvov na cenu mali ročné platby klesnúť na 200 miliónov eur. Je to zníženie o viac ako 30 percent k poslednému dodatku a o 20 percent voči pôvodnej ponuke,“ doplnil D. Šamudovský z Doprastavu.
Firma uvádza, že konzorcium zlacnilo cenu stavebných prác o šesť percent voči poslednému dodatku. Prevádzka v ročných platbách klesla o štyri milióny eur a výnosnosť kapitálu jednotlivých firiem v koncesnom združení o jedno percento. Súčasne však pripúšťa, že potrebovali predĺžiť termín aj siedmykrát. ,,Vzhľadom na lepšiu situáciu na finančných trhoch sme požiadali ministerstvo o predĺženie zmluvy o mesiac, aby sme s bankami prerokovali zníženie marží,“ doplnil D. Šamudovský.
Súčasne sa na zlacnení podieľal aj celkový pokles úrokov a v úveroch po tom, ako banky začali prekonávať strach z dôsledkov krízy.
Ministerstvo dopravy však poukázalo na to, že ponúknutá zľava bola nižšia a ústupky v oblasti financovania neboli ešte záväzne dohodnuté s komerčnými bankami. ,,V prvom rade štát nemal žiadnu povinnosť vstupovať do financovania. To, že tak urobil, bola nadštandardná pomoc koncesionárovi,“ spresnil J. Kovalčik. Ak teda pre ekológiu vypadla miliardy eur od EIB, mal koncesionár zohnať peniaze inde. To však nedokázal.
Ilustračné foto na titulke - Maňo Štrauch
