Fidel Castro vládol Kube takmer päť desaťročí. V živote Kubáncov bol prítomný denne. Jeho prejavy odznievali z televízorov a jeho drsné pravidlá formovali prakticky každý aspekt ich existencie. V sobotu ráno sa Kubánci prebudili a zistili, že je preč, napísali noviny The Washington Post. Od tejto chvíle ako by tu zavládol stav istej otupenosti.
Osobnosť troch generácií
Len hŕstka Kubáncov, ako sa zdá, verí tomu, že by smrť 90-ročného F. Castra priniesla okamžitú premenu krajiny s vládou jednej strany na západnej pologuli. Jeho smrť predstavuje psychologický zlom. Odtrhnutie od kubánskej minulosti a od osobnosti, ktorá krajine dominovala tri generácie. Na Kube existuje ohromný, silnejúci tlak, predovšetkým medzi mladšími, na rýchlejší postup zmien, ktoré by priniesli nové slobody a lepšiu životnú úroveň.
A teraz musí kubánska vláda zvládnuť tieto očakávania v čase, keď krajina čelí novej neistote, ktorá sa týka veľmi dôležitých vzťahov Kuby so Spojenými štátmi. Komunistická vláda opatrne prijala zlepšenie vzťahov za vlády Baracka Obamu a s tým súvisiaci príliv amerických návštevníkov. Teraz sa mnohí obávajú, že novozvolený prezident Donald Trump tento trend zvráti.
Pocit úľavy
Medzi Kubáncami, ktorí si prajú rýchlejšie zmeny, v sobotu po oznámení smrti F. Castra zavládol pocit úľavy, hoci sa ho snažili nedávať príliš najavo. „Ľudia sú tu už hrozne unavení. Zničil toto miesto,“ povedal v Havane vysokoškolský študent inžinierstva, ktorý si neprial byť menovaný, aby nemal v škole problémy. „Asi je nutné pozrieť sa na to dobré, aj na to zlé, ale toho zlého bolo viac,“ dodal.
Ako sa v sobotu ráno šírila kubánskou metropolou správa o smrti dlhoročného vodcu, neobjavili sa nikdy žiadne náznaky nepokojov, ale ani príliš veľa spontánnych prejavov smútku či trúchlenia. Kubánci pokračovali vo svojich životoch vo svete, ktorý je do značnej miery Castrovým dielom. Išli nakupovať do štátnych obchodov, čakali v štátnych nemocniciach a pustili si (alebo vypali) neustály prúd chválospevov na jeho adresu, ktorý sa hrnul zo štátnej televízie.
„Toto nie je ako smrť Stalina alebo Mao Ce-tunga, kedy sa ľudia vyhrnuli do ulíc a mysleli si, že sa zrútil svet,“ povedal Aurelio Alonso, sociológ a zástupca šéfredaktora kubánskych novín Casa de Las Americas. „Bolo to niečo, čo ľudia čakali.“
Celé roky sa v zahraničí špekulovalo, či by smrť F. Castra mohla na Kube priniesť nejakú dramatickú zmenu. Už pred ôsmimi rokmi vládu v krajine prevzal podstatne zdravší a mladší brat Raúl Castro. Kontrolu štátu má pevne v rukách taktiež armáda a bezpečnostné sily, ktoré nedovolia žiadnu organizovanú opozíciu ani verejný disent.
R. Castro má v pláne odstúpiť v roku 2018 a po ňom je pripravený prevziať moc viceprezident Miguel Díaz-Canel, 56-ročný kariérny politik kubánskej komunistickej strany, ktorý nie je s rodinou Castrovcov nijako spriaznený.
Čo Kubu čaká ďalej?
Kuba sa z ťažkého obdobia núdze väčšinou už zotavila. Po rozpade Sovietskeho zväzu začiatkom 90. rokov v Havane prepukli nepokoje a F. Castro vystúpil na verejnosti, aby davy upokojil.
F. Castro otvoril Kubu turistike, a vlani na ostrov prišlo rekordných 3,1 milióna návštevníkov. Napriek tomu tu stále silnie nespokojnosť so systémom, ktorý F. Castro vytvoril a o ktorom vyhlásil, že je „nezvratný“. Socialistický systém zaručuje Kubáncom prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu a prídelom potravín, ale po celé desaťročia im nedokázal zaistiť viac ako to najzákladnejšie. A zdá sa, že ekonomické vyhliadky krajiny idú od zlého k horšiemu.
Smrťou venezuelského prezidenta Huga Cháveza v roku 2013 stratil F. Castro svojho politického chránenca a Kuba prišla o hlavnú podporu svojej ekonomiky. H. Chávez na ostrov posielal dodávky ropy za miliardy dolárov, ktoré pomáhali vláde v Havane udržovať rozsvietené žiarovky a fungujúce klimatizácie. A ešte Kube zostalo dosť na reexport a z neho plynúci zisk.
Ceny ropy sa však zrútili, Venezuela sa stretáva s krízou a na dohľad nikde nie je rýchly zdroj príjmov, ktorý by kubánskej vláde mohol vytrhnúť tŕň z päty. Kubánsky ekonomický rast opäť stagnuje a emigrácia je najvyššia za posledných desať rokov. Otázkou zostáva, či sa R. Castro rozhodne zrýchliť tempo reforiem na ostrove – teraz, keď je jeho brat mŕtvy.
