Obaja viedli pred pol storočím partizánsky boj proti batistovskej diktatúre, no vodcom revolúcie a následne najvyšším predstaviteľom poprevratovej Kuby sa automaticky stal Fidel, a nie Raúl.
Castrovci len figúrkami
Jeho politické názory sa v ďalších desaťročiach museli navonok vždy zhodovať s Fidelovými. Ak ho v niečom prekonával, tak to bolo azda iba vo vernosti zásadám marxizmu-leninizmu. Bonvivánsky Fidel ich nebral až tak vážne a tento rozdiel medzi oboma súrodencami postrehli aj agenti sovietskej tajnej služby KGB pri kultivovaní vzťahov s bratmi Castrovcami v prvej polovici 50. rokov.
Iný agent KGB, pôsobiaci o štvrťstoročie neskôr, avšak v bývalom východnom Nemecku, sa stal na prelome tisícročia prezidentom Ruskej federácie a je ním aj dnes. Bol to Vladimir Putin, ktorý po nástupe do úradu plátal deravú štátnu pokladňu a dôkladne zvažoval, či má obnoviť subvencie niektorým bývalým sovietskym satelitným štátom.
Putinov predchodca v prezidentskom kresle Boris Jeľcin neotvoril peňazovod, ktorý Havane zatvoril posledný sovietsky prezident Michail Gorbačov. Moskva tým spôsobila diktatúre bratov Castrovcov značné starosti s udržiavaním hospodárstva „Ostrova slobody“ pred bankrotom.
Dlhoročné americké obchodné embargo deformovalo kubánsku ekonomiku a F. Castro zúfalo hľadal zahraničného sponzora. Bolo to obdobie, keď na bratov Castrovcov najťažšie doliehalo vedomie, že ich tropická krajina bola, je a bude drobnou šachovou figúrkou veľmocí.
F. Castro nikdy nerozvinul kubánsky hospodársky model, pretože mu Sovieti predpísali mierne upravený sovietsky. Kubu začlenili do integračného zoskupenia Rada vzájomnej hospodárskej pomoci, čím ju degradovali na úroveň tropického prívesku bloku tzv. krajín socialistického tábora.
Raúl Castro (vľavo) a Ernesto Che Guevara v júni 1958 Zdroj: SITA / AP
Podradné postavenie bratov Castrovcov vo vzťahu k Moskve a Washingtonu sa ukázalo aj počas sovietsko-americkej jadrovej krízy 1962, keď ju veľmoci vyriešili bez konzultácie s Fidelom. Biely dom vtedy poskytol Kremľu záruku, že nepodnikne proti Kube vojenskú inváziu, no zovretie embargom neuvoľnil a Moskva to natrvalo akceptovala.
Vzletné slová o veľkosti osobnosti revolucionára F. Castra boli vždy nadnesené. Imponovali však americkej spoločenskej a intelektuálnej smotánke, ktorá si tak dlho idealizovala F. Castra a ďalšieho revolucionára Che Guevaru, až ich premenila na mediálne ikony.
Moskva využívala počas existencie Sovietskeho zväzu Fidela ako propagátora svetovej socialistickej revolúcie v krajinách Ázie, Afriky a latinskej Ameriky. Kuba tam vysielala lekárov a učiteľov, ale i vojenských poradcov alebo partizánskych inštruktorov.
Samoľúby Fidel sa v tejto úlohe cítil ako ryba vo vode a pokračoval v nej aj po páde Sovietskeho zväzu, keď po úpornom hľadaní našiel nového revolučného sponzora v petrodolárovej Venezuele a jej márnivom vodcovi Hugovi Chávezovi.
Čas sú peniaze
Jeden z dôvodov, prečo Washington nevyužil niekoľkoročné sponzorské vákuum nad Havanou, bola rastúca váha Číny ako potenciálneho financmajstra a kubánskej exilovej komunity v USA. Kubánoameričania šikovne rozširovali rady svojich zástupcov v Kongrese a naučili sa účinne lobovať.
Najčastejšie za úpravu podmienok protikubánskeho embarga, aby exiloví Kubánci mohli ľahšie finančne podporovať príbuzenstvo na ubiedenom ostrove.
Peňažné toky dovoľovali zvyšovať tlak na dekriminalizovanie niektorých odvetví čiernej ekonomiky s perspektívou ich zlegalizovania a pozvoľného zrovnoprávnenia so štátnym sektorom. Najmä v službách a v období, keď pred ôsmimi rokmi preberal R. Castro moc v štáte od chorľavého Fidela.
Bratská zdravica na šiestom kongrese Komunistickej strany v Havane Zdroj: SITA / AP
Kuba odvtedy prechádza hospodárskou transformáciou, ktorá sa nepodobá na šokovú terapiu z postsocialistickej strednej a východnej Európy, no prebieha, a to nezvratne. Bratia Castrovci ju chceli prekalibrovať na čínsky spôsob, aby zachovali mocenský monopol komunistickej strany.
Americké investorské kruhy, vrátane kubánskych exilových, majú s Kubou vlastné plány. Naprojektovali prudký rast turistického ruchu a zábavno-voľnočasových služieb na ostrove.
Prezident Barak Hussein Obama sa nepohybuje v prostredí týchto záujmových skupín s takou ľahkosťou ako newyorský realitný magnát, staviteľ kasín a zábavných parkov Donald John Trump. Čas sú pre tohto stále činorodého podnikateľa a jeho partnerov peniaze.
Zdroj: SITA/AP
Vlečúce sa tempo hospodárskych reforiem na ostrovnom štáte ležiacom 90 míľ od Floridy chce citeľne urýchliť. Videné z tohto uhla, nie sú jeho tvrdé slová adresované režimu v Havane až také prekvapujúce. F. Castra nazval “brutálnym diktátorom, ktorý takmer šesť desaťročí utláčal vlastný národ“.
Trump statement on Castro pic.twitter.com/dMuadBo2j4
— Maggie Haberman (@maggieNYT) 26. novembra 2016
Kubáncov zároveň ubezpečil, že jeho vláda „urobí všetko, čo bude v jej silách, aby im pomohla vykročiť na cestu k prosperite a slobode“. Pozorovatelia, ktorí dosiaľ D. Trumpa kritizovali za prejavovanie mäkkosti voči Sýrii a Rusku, zisťujú, že 188 centimetrov vysoký sedemdesiatnik, ktorý 20. januára vstúpi do Bieleho domu, vie pritvrdiť a ukázať svaly, keď chce.
