Po Ficovi

Len arogancia a posledná vyhrážka smerom k prezidentovi, aby sa netešil, keďže R. Fico nikam neodchádza. Zároveň nezabudol opäť obviniť politikov opozície, že sú to oni, ktorí využili vraždu novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice na zbieranie politických bodov.

Rovnaký až do konca

Za tých desať rokov sme si na jeho nevychované móresy už zvykli. Prezident Andrej Kiska sa zrejme naposledy stretol s R. Ficom ako úradujúcim premiérom. Pravdepodobne mu odľahlo. Iste sa potešili aj novinári.

Nový premiér Peter Pellegrini je slušnejší a inteligentnejší človek. Novinárom nebude nadávať do špinavých protislovenských prostitútok a utekať pred nimi bez možnosti klásť otázky. Do zahraničia nebude so sebou ťahať hanbu našej „diplomacie“, slečnu Máriu Troškovú. Sekretárku a milenku v jednej osobe tak už nemusíme platiť z našich daní.

Toto sú naše malé víťazstvá.

Víťaz bez víťazstva

Expremiér R. Fico sa pri odovzdávaní premiérskeho žezla tváril ako víťaz. Jeho úsmev bol však silený a riadne pokrivený. Mala to byť maska, ktorou chcel najmä svojim priaznivcom odkázať, že má všetko naďalej pevne vo svojich rukách. Prišiel o veľa a on to vie. Odísť musela M. Trošková, Viliam Jasaň, Robert Kaliňák a napokon aj on. Navyše Smer stratil za dva týždne päť percent z volebných preferencií.

Svoje rozhodnutie podať demisiu označil za suverénne. Ešte jedno takéto víťazstvo a vráti sa do „Epiru bez vojakov“ tak ako Pyrrhos, staroveký bojovník a jeden z veľkých nepriateľov Rímskej ríše. Ten takto triezvo zhodnotil výsledok svojho boja. Nepriateľa síce donútil k ústupu a spôsobil mu ťažké straty, ale jeho armádu nezničil a jeho vlastné elitné jednotky a dôstojnícky zbor vyšli z bitky značne zdecimované. Keďže Rimania mali väčšie možnosti doplniť svoje vojsko, jeho pozícia sa fakticky zhoršila.

Expremiér však nie je schopný takejto