Ficova vláda nekopala za ľudí pri generálnych pardonoch. Prečo by zrazu mala teraz?

Prvý generálny pardon bol úspešný. Poisťovni sa vrátilo jeden a pol miliardy korún (dnešných 50 miliónov eur). Pričom sa generálny pardon netýkal jej najväčších dlžníkov, teda zdravotníckych zariadení. To bolo ešte za druhej vlády Mikuláša Dzurindu.

Chceli len viac peňazí

Potom prišiel Robert Fico a dovolil Sociálnej poisťovni vyhlásiť generálny pardon ešte niekoľkokrát.

Ale nešlo mu vtedy o ľudí, ako ukazuje zdôvodnenie prvého pardonu, ktoré ponúklo ministerstvo práce na čele s vtedajšou ministerkou Vierou Tomanovou: „Účelom je zvýšiť v roku 2008 príjmy v základných fondoch poisťovne a tým aspoň čiastočne zlepšiť bilanciu tejto verejnoprávnej inštitúcie. Predovšetkým v základnom fonde starobného poistenia.“

Rovnaký dôvod neskôr platil aj pri otváraní druhého piliera, hoci na verejnosti argumentovali jeho nevýhodnosťou pre určité skupiny obyvateľstva.

Ako častokrát za vlády Smeru, aj vtedy protestovalo ministerstvo financií – za éry Jána Počiatka. Pretože, čím sú generálne pardony častejšie, tým majú firmy väčšiu motiváciu neplatiť odvody, čo potvrdzovali aj skúsenosti. Tri roky predtým – teda pri generálnom pardone z konca Dzurindovej éry - poklesla platobná disciplína.

To však neprekážalo Ficovej vláde vyhlásiť ďalší a ďalší generálny pardon.

Teraz prichádza nový, v inej podobe. A pravdepodobne aj výrazne v štedrejšej. Minimálne v tom, že by sa – aspoň podľa dosiaľ vedenej diskusie – mal týkať nielen Sociálnej poisťovne, ale aj zdravotných poisťovní a iných inštitúcií. Otázne je, či sa bude týkať napríklad aj stopercentných štátnych podnikov, ako je Slovenský plynárenský priemysel alebo firiem so štátnou účasťou.

Ako sa kto bude správať

Podrobnosti sú zatiaľ nejasné, vieme len to, že generálny pardon sa bude volať exekučná amnestia. Otázniky vyvolávajú ale viaceré veci. Bude sa