Porošenko sa v Bratislave v nedeľu zúčastní na oslavách 25. výročia pádu komunizmu v Československu a schôdzky prezidentov krajín Vyšehradskej skupiny (V4).
„Na to, že sme susedia, nie sú naše vzťahy vôbec intenzívne a bude treba naštartovať tieto veci práve rokovaním príslušných ministrov i celej vlády,“ vyhlásil po rokovaní s Porošenkom Fico. Podobné spoločné zasadanie uskutočnila slovenská vláda s Českom a s Maďarskom.
Témou sobotňajšieho stretnutia bola predovšetkým bezpečnostná a energetická situácia na Ukrajine. Fico je presvedčený, že ak bude dodržaná dohoda medzi Kyjevom a ruským Gazpromom, netreba sa obávať výpadkov dodávok plynu do Európy cez Ukrajinu. Dodal, že Slovensko je na prípadné zatvorenie plynových kohútikov pripravené, pretože má plné zásobníky i zabezpečené alternatívne dodávky.
Fico, ktorý v minulosti opakovane kritizoval nové ukrajinské vedenie a aj sankcie, ktoré Západ vrátane EÚ uvalil voči Rusku, ponúkol Kyjevu slovenské skúsenosti z integrácie do EÚ.
Kyjev zatvára na východe Ukrajiny svoje inštitúcie a úrady
Ukrajinská vláda zatvára štátne inštitúcie a ruší bankové služby v separatistickom Doneckom a Luhanskom regióne. Príslušné dekréty v sobotu podpísal prezident Petro Porošenko.
Kyjev už zastavil vyplácanie štátnych peňazí týmto separatistickým oblastiam potom, čo tamojší predstavitelia usporiadali koncom októbra vlastné voľby, ktoré ukrajinská vláda považuje za nelegálne.
V prezidentskom dekréte sa hovorí, že všetky štátne spoločnosti, inštitúcie a organizácie majú do týždňa ukončiť svoju prácu v Doneckom a Luhanskom regióne, „evakuovať pracovníkov“ a v prípade možnosti odniesť zariadenie a dokumenty. Ukrajinská národná banka má taktiež ukončiť všetky svoje služby v určitých oblastiach týchto samozvaných republík.
Dekrét tiež žiada parlament, aby „zrušil zvláštny štatút“ oboch regiónov.
Zdroj: SITA/AP
Postoj EÚ je významnou pomocou pre ťažko skúšanú Ukrajinu
Aktualizované 16. novembra 2016 o 15.02:
EÚ musí využívať sankcie, aby zabránila porušovaniu medzinárodného práva, povedal v nedeľu v Bratislave slovenský prezident Andrej Kiska po stretnutí s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom.
Podľa Porošenka je postoj EÚ, ktorá kvôli konfliktu na východe Ukrajiny uvalila sankcie na Rusko, významnou pomocou pre jeho krajinu.
„Nikto si neželá sankcie. Ak dialóg nefunguje a ak vidíme, že jedna krajina porušuje medzinárodné dohody, že anektuje časť územia iného štátu a že dialóg nepomáha, musia nastúpiť činy,“ vyhlásil Kiska v reakcii na marcovú ruskú anexiu ukrajinského polostrova Krym. Dodal, že práve sankcie sú nástrojom na to, aby medzinárodné spoločenstvo zabránilo porušovaniu medzinárodných dohôd.
Porošenko pred novinármi uviedol, že sankcie nie sú ekonomickou otázkou, ale otázkou bezpečnosti, hodnôt a pravdy. „Na Ukrajine je vojna za EÚ, za hodnoty, za bezpečnosť,“ doplnil.
Kiska pozval Porošenka do Bratislavy pri príležitosti osláv 25. výročia pádu komunizmu v strednej Európe, na ktorých prisľúbili účasť aj prezidenti ČR, Maďarska, Poľska a Nemecka. Pri tejto príležitosti má Porošenko na programe aj schôdzku s prezidentmi krajín Vyšehradskej štvorky.
Proputinovský protest v Bratislave
Približne 30 demonštrantov sa v nedeľu v Bratislave zhromaždilo pred Prezidentským palácom, aby demonštrovali proti návšteve ukrajinského prezidenta Petra Porošenka. Pri jeho príchode zborovo skandovali „fašista“. Demonštranti mávali zástavami tzv. „Novoruska“, ktoré používajú proruskí separatisti na východe Ukrajiny.
„Prišli sme sem vyjadriť nesúhlas so vzájomným vraždením sa medzi bratskými národmi,“ povedal pre agentúru SITA účastník demonštrácie, ktorý sa predstavil ako Artur. Politické vedenie v Kyjeve sa podľa neho na východe krajiny podieľa na vraždení vlastných občanov.
Demonštranti držali v rukách transparenty s nápismi „Česko a Slovensko sú s tebou, Novorusko“ alebo „Zachráňte Donbas pred ukrajinskou armádou“. Demonštranti sa podľa vlastných slov zišli spontánne, podujatie nikto vopred neorganizoval.
