Aspoň takto to prezentuje premiér R. Fico. No v skutočnosti budú môcť spoločnosti s utajenými vlastníkmi naďalej podnikať aj na úkor štátu. Návrh R. Fica totiž nerieši častú situáciu, kedy je majiteľom firmy biely kôň a firmu spravuje pre niekoho iného. Nerieši ani podnikanie mimo zákona o verejnom obstarávaní. Naďalej tak bude legálne, aby schránkové firmy napríklad nakupovali od štátu nehnuteľnosti alebo zarábali na mýtnom systéme.
Príklady z praxe
Napríklad spoločnosť Towercom, ktorá má na Slovensku monopol na šírenie digitálneho pozemského televízneho vysielania (DVB-T), donedávna na papieri vlastnila londýnska schránka Hampden Investments, ktorej stopy viedli k bratislavskému podnikateľovi Tomášovi Bujňákovi. Bývalý predseda Telekomunikačného úradu SR Branislav Máčaj roky opakoval, že skutočným majiteľom Towercomu bola skupina J&T, ktorá naopak prepojenie odmietala. Keby už vtedy platil návrh R. Fica a Towercom by súťažil o verejné zákazky, situácia by nebola o nič jasnejšia, pretože Towercomu by stačilo deklarovať ako majiteľa T. Bujňáka. Towercom medzičasom predali - v auguste ho kúpila austrálska investičná skupina MIRA.
Nejasné by ostalo aj vlastníctvo zdravotnej poisťovne Dôvera. Jej majiteľom je totiž popri investičnej skupine Penta aj cyperská schránka Prefto Holding. Ako jej majiteľ sa hlási právnik Daniel Futej, hoci už niekoľko rokov sa špekuluje, že skutočným vlastníkom polovice poisťovne je podnikateľ Juraj Široký. Dôvere, pokiaľ by sa uchádzala o verejné zákazky, by stačilo podľa návrhu R. Fica naďalej deklarovať, že vlastníkom cyperskej schránky je D. Futej, ľudia so skutočným vplyvom na poisťovňu by ostali naďalej schovaní.
Na Dôveru by sa pritom zákon prakticky vôbec nevzťahoval, hoci hospodári s verejnými financiami. Návrh R. Fica totiž rieši schránkové firmy len pri verejnom obstarávaní.
Poslanec Miroslav Beblavý (Sieť) ešte pred zverejnením premiérovho návrhu predstavil vlastný mechanizmus odkrývania vlastníkov schránkových firiem, ktorý by sa uplatňoval pri akomkoľvek napojení podnikateľov na verejné zdroje. Platil by aj na zdravotné poisťovne, prevádzku mýtneho systému, spomínanú spoločnosť Towercom, ale aj útraty štátu, ktoré idú mimo verejného obstarávania. Napríklad nákupy armádnej techniky či predaje nehnuteľností.
Veľký vplyv, ale málo akcií? Ostane skryté
Návrh R. Fica hovorí, že do verejných súťaží môžu ísť len spoločnosti so sídlom v štáte, ktorého zákony umožňujú odkryť vlastníkov – fyzické osoby. Zároveň sa v ňom píše, že mimo obstarávaní majú ostať spoločnosti, kde aspoň 10-percentný podiel držia verejní funkcionári. Ide napríklad o poslancov, ministrov, vysokých úradníkov na ministerstvách či regulačných úradoch, ale tiež o manažérov, ktorých do štátnych podnikov nominujú politici.
Návrh nevyžaduje odkrytie všetkých vlastníkov, ale len ľudí, ktorí majú aspoň 10-percentný podiel na základnom imaní alebo hlasovacích právach vo firme. Zákon tak nerieši „sivé eminencie“, ktoré si z firmy vyplácajú zisky alebo majú podiel na likvidačnom zostatku, hoci v praxi nemusí byť vlastník obchodného podielu totožný s osobou, ktorej z podnikania plynie zisk. Odhalenia by sa tak podľa návrhu R. Fica nemuseli obávať podnikatelia, ktorí vo firme držia menej ako 10-percentný podiel, no v skutočnosti sa im vypláca celý zisk.
Partner advokátskej kancelárie TaylorWessing e/n/w/c Andrej Leontiev si preto nemyslí, že tento návrh je dostatočný. „Okrem toho, že tento zákon bude možné jednoducho a lacno obchádzať, je v rozpore s európskymi pravidlami o verejnom obstarávaní,“ vraví A. Leontiev.
Európska únia má totiž jednotné pravidlá verejného obstarávania a nimi stanovené podmienky nemôžu členské štáty ľubovoľne sprísňovať, napríklad aby nediskriminovali podnikateľov z iných štátov únie.
„Okrem toho, aj v niektorých štátoch Európskej únie sú legálne také právne formy podnikania, pri ktorých sa nedá zistiť presná majetková štruktúra a my ich diskriminovať nesmieme,“ upozorňuje advokát.
A. Leontiev sa problémom schránkových off-shore firiem venuje už vyše päť rokov a navrhuje prepracovať zverejnený návrh zákona. „Jediná možnosť je držať sa koncepcie, ktorá funguje v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí,“ myslí si advokát. „Tam sa používa pojem ‚konečný užívateľ výhod‘, čo zahŕňa aj prípady, kedy niekto získava z firmy prospech cez inú – nastrčenú – fyzickú osobu,“ ozrejmuje A. Leontiev.
Kajmanie ostrovy. Obľúbene sídlo off-shore spoločností. Zdroj: flickr.com/cnbattson
V bankách platia prísnejšie pravidlá
Zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti hovorí, že konečným užívateľom výhod je nielen majiteľ firmy či človek, ktorý má na dianie v podniku papierový vplyv, ale aj osoba, ktorá spoločnosť fakticky riadi alebo z nej má akýkoľvek prospech.
Tento zákon v súčasnosti okrem iného zaväzuje banky, advokátov či kasína. Napríklad banky musia zisťovať pri vkladoch nad 15-tisíc eur, odkiaľ má klient toľko peňazí. A dávajú si na tom záležať vďaka pomerne silným sankciám: keby polícia opakovane zistila, že pôvod peňazí zisťujú len povrchne, môžu prísť až o advokátsku či bankovú licenciu.
A. Leontiev hovorí, že tento zákon sa dá rozšíriť aj na podnikanie so štátom a to nielen na verejné obstarávania, ale tiež akékoľvek transakcie, kedy podnikateľ získava peniaze alebo majetok z verejných zdrojov. Myslí si, že takáto úprava by neporušovala ani pravidlá Európskej únie. „Pretože pri boji proti praniu špinavých peňazí upravujú európske pravidlá minimálny štandard a členské štáty môžu prijať aj prísnejšiu právnu úpravu,“ ozrejmuje advokát.
Takýto systém odkrývania vlastníkov schránkových firiem navrhovala už v roku 2011 vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (vtedy SDKÚ-DS, dnes Most-Híd). „Obstarávateľ bude musieť skúmať, kto je ekonomickým beneficientom, teda konečným užívateľom profitu z obstarávania,“ vysvetľovala vtedy L. Žitňanská. Ak by uchádzač o pozadí svojej firmy klamal, podľa vtedajšieho návrhu by mu hrozilo vyradenie z tendra a zaradenie na čiernu listinu s dočasným zákazom súťažiť o verejné zákazky.
Ani táto úprava by nebola úplne nepriestreľná, pretože sú štáty, kde sa nedajú dohľadať skutoční majitelia firmy. Typickým príkladom je karibský štát Belize, kde sídli aj vlastník spoločnosti Medical Group z kauzy predraženej počítačovej tomografie (CT). Na Belize sú totiž legálne akcie na doručiteľa, no tamojší zákon hovorí, že nesmú opustiť štát. V praxi tak majú tieto anonymné akcie v úschove registrační agenti, teda spoločnosti, ktoré schránky spravujú. A vlastníkom je ten, o kom to povie správcovská firma, žiadna oficiálna databáza majiteľov neexistuje.
A. Leontiev ponúka riešenie aj na tieto prípady. „Podnikateľ by musel predložiť čestné prehlásenie advokáta, daňového poradcu alebo audítora, ktorý by pod trestnoprávnou hrozbou vyhlásil, že je mu známa majetková štruktúra a opísal ju,“ vysvetľuje advokát. Zamedzí sa tak tomu, aby čestné prehlásenie podpisovali biele kone.
„Zároveň to výrazne zdraží náklady na skrytie skutočnej identity, pretože advokát, daňový poradca aj audítor si dvakrát rozmyslia, či pod hrozbou väzenia alebo straty svojho profesijného oprávnenia podpíšu niečo, o pravdivosti čoho by mali pochybnosti,“ myslí si A. Leontiev.
Pripomína, že slabinou premiérového návrhu je aj neriešenie zodpovednosti za priznanie nepresnej či lživej majetkovej štruktúry podniku. „V návrhu chýba akákoľvek verejná kontrola nad dodržiavaním povinnosti a nie sú tam ani žiadne sankcie pre fyzické osoby, ale len pre spoločnosti samotné,“ vraví A. Leontiev.
Verejná kontrola v návrhu skutočne chýba, overovať vyhlásenia o majiteľoch schránok majú totiž len úradníci, ktorí tendre organizujú. Na verejnosť sa tieto papiere dostanú až p otom, čo je verejné obstarávanie skončené a zákazka pridelená.
Sieť navrhuje aj black-list
Najviac sa predstavám odborníkov podobá návrh strany Sieť. Poslanec M. Beblavý vysvetľuje, že by radi zaviedli verejný register vlastníctva, ktorý by spravovala Národná banka Slovenska (NBS). Podnikatelia by tam raz odkryli svoju skutočnú majetkovú štruktúru a potom by mohli súťažiť v tendroch či prijímať štátne dotácie. Za nesprávne údaje by hrozila stopka pri akomkoľvek podnikaní so štátom a trestnoprávna zodpovednosť.
„Verejnosť by mohla iniciovať konanie na overenie deklarácie o vlastníctve a NBS by musela na základe tohto podnetu konať,“ vysvetľuje M. Beblavý. Počas takéhoto preverovania by mala mať firma s pochybnou vlastníckou štruktúrou pozastavenú možnosť obchodovať so štátom alebo by musela skladať vysokú zábezpeku.
Návrh Siete podľa M. Beblavého obsahuje aj zákaz účasti firiem zo štátov, ktorých úrady nespolupracujú pri zisťovaní konečných užívateľov výhod. Zoznam daňových rajov aj s hodnotením úrovne (ne)spolupráce pri odkrývaní vlastníkov zostavuje už dnes Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
R. Fico tvrdí, že o podobe jeho zákona bude ešte debata. „Nebránime sa tomu, aby tento návrh bol predmetom širokej diskusie v parlamente. Pokiaľ budú poslanci schopní prísť ešte s ďalšími spresneniami, vylepšeniami tohto mechanizmu, radi takéto vylepšenia zrealizujeme,“ cituje predsedu vlády agentúra SITA.
Česká akcia na doručiteľa (majiteľa) z roku 1993 Zdroj: Adam Valček
Expresný zákon aj s chybami
Návrh premiéra R. Fica proti schránkovým firmám sa schvaľoval za čudných okolností a narýchlo. Na zasadnutie vlády bol zaradený až dodatočne, predtým neprešiel ani pripomienkovým konaním. Po rokovaní vlády sa na webe objavila verzia, ktorá hovorí, kto sa môže verejného obstarávania zúčastniť a čo pre to musí urobiť.
Podľa tohto návrhu by museli dokladovať vlastníctvo všetci majitelia s aspoň 5-percentným podielom na základnom imaní firmy alebo hlasovacích právach. Odkrývať vlastníctvo by podľa tohto návrhu nemuseli firmy, ktorých akcie sa obchodujú na burze. Na obchádzanie zákona by tak stačilo, aby sa 5 percent akcií umiestnilo na malej burze (ako je napríklad tá bratislavská) a vlastník zvyšných 95 percent by mohol ostať utajený.
O niekoľko hodín neskôr sa na webe vlády objavila iná verzia návrhu R. Fica. V mnohom sa odlišuje. Nehovorí, kto môže ísť do tendrov, ale vymenúva, kto tam ísť nemôže. Napríklad firmy so sídlom v štáte, „ktorého právny poriadok neumožňuje preukázať, ktoré fyzické osoby v nej majú kvalifikovanú účasť“. Zmenila sa aj definícia kvalifikovanej účasti, podľa aktuálneho návrhu sa budú odkrývať majitelia najmenej 10-percentného podielu. R. Fico vypustil výnimku pre spoločnosti kótované na burze.
Čudné schvaľovanie návrhu si vyžiadalo aj obeť a v dokumente ostal nezmysel: „Verejného obstarávania sa nemôže zúčastniť právnická osoba, v ktorej nemajú kvalifikovanú účasť verejní funkcionári.“ To by znamenalo, že o štátne zákazky môžu súťažiť len firmy, kde majú aspoň 10-percentní podiel politici a ich nominanti v rôznych úradoch a štátnych firmách. Už vo štvrtok večer bola táto chyba opravená.
Vládou vo štvrtok prešiel aj návrh na expresné schvaľovanie zákona proti schránkovým firmám, poslanci by tak mali o návrhu rokovať už od utorka. Pokiaľ normu podpíše prezident, platiť má začať od 1. januára 2015.
Vláda R. Fica, počas ktorej fungovania prišli k veľkým kšeftom mnohé schránkové firmy, vysvetľuje expresné schvaľovanie zákona zrazu takto: „Ak by sa návrh zákona prijal v neskoršom čase, hrozili by štátu značné hospodárske škody vyplývajúce z úniku veľkého objemu finančných zdrojov cez spoločnosti s nejasnou vlastníckou štruktúrou.“
Smer vs. verejná mienka
Svoju úlohu zrejme zohráva aktuálna kauza o drahý CT prístroj, ktorý kúpila piešťanská nemocnica a pre ktorú už padli hlavy ministerky zdravotníctva Zuzany Zvolenskej, predsedu parlamentu Pavla Pašku aj podpredsedníčky Národnej rady Renáty Zmajkovičovej. Na kritickú tému - rozkrádanie štátu cez schránkové firmy - by teda mohli byť citliví aj voliči Smeru.
Začiatkom minulého týždňa začala volať po zmene zákona a odkrývaní schránkových firiem Aliancia Fair-play. Myšlienku potom začali tlačiť opozičné strany SaS, OĽaNO a Nova.
V pondelok podporila požiadavku na odkrývanie schránkových firiem aj demonštrácia v Bratislave, na ktorej sa zúčastnilo odhadom asi tritisíc ľudí. A v stredu pokračoval v kritike M. Beblavý, ktorý na Smer zatlačil cez neprehľadné vlastníctvo zdravotnej poisťovne Dôvera. Podnikateľ J. Široký, ktorý sa spomína ako vlastník polovice poisťovne, je totiž označovaný za jedného z mecenášov Smeru.
Boj proti schránkovým firmám je priorita aj pre Eúrópsku úniu. Napríklad Európska komisia pripravuje nové pravidlá, ktoré majú zamedziť rozsiahlemu znižovaniu daňovej povinnosti prelievaním ziskov do daňových rajov. Komisia zároveň vyšetruje Luxembursko za to, že podpísalo so spoločnosťami Amazon či Apple individuálne zmluvy, vďaka ktorým si tieto americké firmy roky optimalizovali dane.
Začiatkom novembra pridalo Európskej komisii prácu aj Medzinárodné konzorcium pre investigatívnu žurnalistiku, keď zverejnilo dokazujúce dokumenty, že Luxembursko podpísalo takéto dohody s desiatkami ďalších firiem. Cez túto monarchiu „optimalizovali“ dane napríklad nábytkársky reťazec Ikea, odevná spoločnosť Burberry, farmaceutická spoločnosť GlaxoSmithKlein, výrobca nealko nápojov Pepsi či producent známych omáčok a kečupov Heinz.
