Ak ústavný súd do dvoch mesiacov posúdiť amnestie nestihne, zákon o ich zrušení bude platiť.
Okrem amnestií Mečiara bude zrušená aj milosť prezidenta Michala Kováča, ktorú udelil svojmu synovi.
„Okrem Mečiarových amnestií sa budeme zaoberať aj jednou milosťou, ktorá bola na syna prezidenta M. Kováča,“ povedal premier. Či sa zruší aj milosť prezidenta udelená M. Kočnerovi, nevedno.
Vládne strany Smer a SNS ešte minulý týždeň pritom tvrdili, že Mečiarove amnestie zrušiť nejde, teraz vládna koalícia našla riešenie za necelé tri dni.
„To, čo sme dokázali za posledné 3 dni je dôkazom toho, že koalícia je akcieschopná,“ komentoval premiér Robert Fico dohodu koalície. R. Fico dodal, že vláda urobila historické rozhodnutie a ostatné je už na orgánoch činných v trestnom konaní.
Bol to však práve Smer, ktorý v minulosti viackrát zablokoval v parlamente návrhy na zrušenie amnestií.
Predseda NR SR Andrej Danko povedal, že sa našiel kompromis. Podľa A. Danka sa zmena ústavy nebude týkať len Mečiarových amnestií, ale mala by platiť aj do budúcnosti, keďže má ísť o akýsi mimoriadny opravný prostriedok aj budúcich problémových amnestií a rozhodnutí prezidenta. Dodal, že bude rokovať s opozíciou o podpore návrhov v parlamente.
Spokojný s dohodou bol aj predseda strany most Híd Béla Bugár. „Po toľkých rokoch sa nám podarilo dosiahnuť to, čo verejnosť požaduje – zrušiť amnestie. Našli sme riešenie.“
Vláda na svojom rokovaní schválila legislatívny balík, ktorý umožní zrušenie amnestií. Novely bude parlament prerokúvať v zrýchlenom konaní už na schôdzi parlamentu, ktorá začína na budúci týždeň. Na presadenie riešenia budú potrebné aj hlasy opozície, tá dosiaľ podporovala návrh poslanca Jána Budaja (OĽaNO) spočívajúci v schválení ústavného zákona o zrušení Mečiarových amnestií.
Ústavný súd by podľa vládneho návrhu mal mať právomoc zablokovať zrušenie Mečiarových amnestií.
„Ústavodarná moc, ktorú má Národná rada Slovenskej republiky, mohla Mečiarove amnestie zrušiť ústavným zákonom priamo, aj bez posúdenia takéhoto rozhodnutia Ústavným sudom SR. Riešenie Mečiarových amnestií, ktoré dnes predstavila vládna koalícia, podľa nášho názoru zbytočne komplikuje proces a presúva zodpovednosť zo 150 priamo volených poslancov parlamentu na 13 sudcov Ústavného súdu SR,“ povedala Zuzana Čaputová, advokátka a programová riaditeľka VIA IURIS.
Podľa nej, to čo sa mohlo urobiť jedným krokom v NR SR, bude treba urobiť dvoma krokmi – prvým v parlamente a druhým na Ústavnom súde SR.
Ústavný súd tak bude mať právomoc zablokovať zrušenie Mečiarových amnestií.
Organizácia VIA IURIS pokračuje v zbere podpisov pod online podpisovú akciu na www.somza.to, ktorú od spustenia v pondelok 6. marca 2017 podporilo už vyše 66 500 občanov. Online podpisová akcia pokračuje až do začiatku marcovej schôdze NR SR 21. marca 2017.
Cestu, ktorú si vybrala koalícia na zrušenie amnestií podkladá Ján Budaj za zložitú a politicky a ústavne diskutabilnú. „Znepokojuje ma, že politici, ktorí v minulosti ignorovali rozhodnutia ústavného súdu pokiaľ ide o zmeny ústavných zákonov, sa toho idú teraz dovolávať.“ Položil otázku, prečo má byť právomoc poslancov schváliť ústavný zákon teraz oklieštená posudzovaním ústavným súdom. Zdôraznil, že ide o dôležitú zmenu systému vzťahov medzi najvyššími ústavnými činiteľmi. Keďže, ako povedal J. Budaj, diabol sa skrýva v detailoch, opozícia si nechá návrhy noviel posúdiť právnymi expertmi a až potom sa rozhodne, ako bude o návrhoch hlasovať.
Opozícia poukázala na to, že koalícia teraz chce vyvíjať tlak na prezidenta, aby obsadil ústavný súd jej nominantmi. Pripomenula, že na ústavnom súde sedia ešte kandidáti HZDS.
Dnes je na ústavnom súde z trinásť sudcov len desať. Igor Matovič z OĽaNO povedal, že vedľajším cieľom návrhu koalície môže byť snaha obsadiť ústavný súd ich nominantmi do roku 2031.
„Na Slovensku nemôže platiť to, že je ústavné to, čo za ústavné vyhlási predseda vlády,“ povedal Martin Poliačik zo SaS. Ak 26 najlepších právnikov ústavného práva na Slovensku povie, že amnestie sa dajú zrušiť ústavným zákonom v parlamente, neexistuje podľa neho dôvod na to, aby sa to podmieňovalo ešte schválením ústavným súdom.
„Je neakceptovateľné, aby tento návrh išiel do parlamentu v skrátenom legislatívnom konaní, keď dvadsať rokov tvrdili niečo iné,“ dodal M. Poliačk. Dôležitý moment podľa neho je, že oddnes sa už nerozprávame o tom, či zrušiť amnestie, ale ako ich zrušiť.“
Čo bude po zrušení amnestií
Zrušenie sporných amnestií neznamená automaticky obnovenie trestnosti všetkých skutkov, na ktoré sa amnestie vzťahujú. Niektoré boli vyšetrené a bola podaná obžaloba prokurátorom, avšak kvôli amnestii nikdy neboli prerokované súdom. Niektoré zase neboli celkom vyšetrené. Zrušenie amnestií však bude znamenať, že sa vyšetrovanie môže obnoviť.
O tom, či amnestované skutky boli trestným činom môže rozhodnúť len súd a to na základe obžaloby podanej prokurátorom. Amnestie môžu priniesť výsledok aj do vyšetrovania vraždy Róberta Remiáša, ktorý bol spojkou Oskara Fegyveresa, ktorý bol v tíme tajnej služby, ktorý sledoval prezidentovho syna. Po výpovedi o zapojení SIS do únosu v obave o život ušiel do zahraničia.
Čo predchádzalo amnestiám
November 1994 – na Michala Kováča mladšieho Interpol vydal zatykač k trestnému stíhaniu do Nemecka – kauza Technopol.
Apríl 1995 – riaditeľom SIS sa stal Ivan Lexa.
31. august 1995 – deň únosu Michala Kováča mladšieho vo Svätom Jure. Autu prezidentovho syna podľa obžaloby skrížili cestu vozidlá SIS a príslušníci služby ho násilím v kufri Kováčovho mercedesu zavliekli do prihraničného mestečka Hainburg, kde ho podstrčili polícii. Cieľom malo byť, aby Rakúšania vydali Kováča mladšieho do Nemecka, kde naňho ešte predtým vydali medzinárodný zatykač. Podozrievali ho, že sa podieľal na tunelovaní slovenskej firmy Technopol. Rakúska polícia ho potom umiestnila do policajnej väzby.
Február 1996 – Vyšší krajinský súd vo Viedni rozhodol, že Michal Kováč mladší nebude vydaný do Nemecka na trestné stíhanie v kauze Technopol
29. apríl 1996 - V Bratislave pri výbuchu auta zahynul Róbert Remiáš, policajný dôstojník a blízky priateľ bývalého príslušníka SIS Oskara Fegyveresa. Z návodu na vraždu neskôr obvinili Ivana Lexu.
3. marec 1998 – vydanie rozhodnutia o amnestii vtedajším predsedom vlády Vladimírom Mečiarom, ktorý zastupoval prezidenta SR. V článku VI. nariadil, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení M. Kováča ml.
7. júl 1998 – predchádzajúce rozhodnutie Vladimír Mečiar pozmenil v článku II. Nariadil, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné konanie pre podozrenie z trestných činov, ktoré mali byť spáchané v súvislosti s oznámeným zavlečením M. Kováča ml.
December 1998 – po nástupe novej vlády sa premiér Mikuláš Dzurinda, v zastúpení prezidenta SR, pokúsil amnestie zrušiť.
Jún 1999 – ústavný súd konštatoval, že právom prezidenta je amnestie udeliť, avšak prezident nemá právo akýmkoľvek spôsobom meniť rozhodnutie o amnestii, ktoré už bolo zverejnené v Zbierke zákonov.
November 2000 – Vyšetrovanie únosu bolo ukončené 28. apríla a bolo obvinených 12 ľudí. Hlavný vyšetrovateľ Jaroslav Ivor požiadal parlament o zrušenie imunity Lexu. Keď bola imunita 3. júla odobratá, Lexa sa začal pred vyšetrovateľmi skrývať v južnej Afrike. Prokurátor krajskej prokuratúry v novembri podal žalobu na súd o zavlečenie syna vtedajšieho prezidenta Michala Kováča do Rakúska. 27. novembra bolo vznesené obvinenie voči Lexovi.
Jún 2002 – krajský súd v Bratislave potvrdil zastavenie trestného stíhania bývalého riaditeľa SIS Ivana L. a spol.
December 2002 – Najvyšší súd SR zamietol sťažnosť Generálnej prokuratúry SR proti zastaveniu trestného stíhania s odôvodnením, že prípad podlieha amnestii zastupujúceho prezidenta Vladimíra Mečiara.
Opozícia dodnes podala 8 návrhov na zrušenie Mečiarových amnestií. Žiadny z návrhov neprešiel. Na marcovej schôdzi má parlament rokovať o deviatom návrhu, ktorý predkladá Ján Budaj (OĽaNO). Vláda však predloží vlastné 2 návrhy ústavných zákonov – jedným zruší amnestie a v druhom rozširuje kompetencie ústavného súdu posudzovať amnestie prezidenta.
