Krajiny eurozóny čakajú v budúcom roku dva debatné fetiše. Prvým je návrat k pôvodným menám alebo prechod k úplne novým národným či regionálnym menám. Zástancovia tohto evakuačného scenára v bohatých krajinách budú tvrdiť, že tak ušetria na zachraňovaní nezodpovedných stroskotancov. Tí zasa budú presviedčať, že s vlastnou menou sa dokážu rýchlejšie zotaviť či uľahčiť svoje bremeno.
No pre prepletenosť a vzájomnú závislosť finančného sektora naprieč starým kontinentom sotva možno poslať krajinu do bankrotu bez enormných nákladov na stabilizáciu bankového sektora. Svet už zistil, že na paralyzovanie finančného systému stačí aj nečakaný pád jednej bankovej ikony.
Nehovoriac o tom, že vlastné meny neposkytujú – eufemizmom povedané – lepšiu záruku proti stádovitosti trhov. Je naivné očakávať ležérne vegetovanie zdravších ekonomík popri tom, ako budú ich susedia z posledných síl bojovať s rastúcou ťarchou predražujúceho sa financovania.
Druhým fetišom bude fiškálna únia. Federalizácia výberu daní a ich prerozdeľovania sa stane ďalšou navrhovanou mantrou, ktorá má zlepšiť kondíciu eurozóny. Pre mnohých by to bolo veľmi drahé riešenie. Prijímanie ďalších záväzkov nebude stáť dotujúce krajiny len zdroje, ktoré partnerom v problémoch poskytnú. Už len zapojenie sa do kruhu ručenia dokáže predražiť fondy, ktorými si stabilné ekonomiky financujú vlastný život.
Oba fetiše sa budú tváriť, že dokážu poskytnúť riešenie situácie, do ktorej sa krajiny väčšinou dostali z úplne iného dôvodu: pre zle nastavené fungovanie bánk, nezodpovedné hospodárenie vlád a podvodnícky prístup k dohodnutým podmienkam hry. Jednoduché a ľahké východiská z tejto situácie sú asi také reálne ako nadprirodzené bytosti, ktoré nosia darčeky pod stromček.
Starý kontinent potrebuje iný typ posadnutosti. Musí rozlúsknuť, ako zabezpečiť efektívnu spätnú väzbu pre tých, čo majú obmedzenú schopnosť vidieť ďalej do budúcnosti. Či už ide o krajiny alebo finančné inštitúcie. Potrebuje riadený odstrel toho, čo nemá zmysel udržiavať. Či už je to spôsob hospodárenia v niektorých štátoch alebo bankách. A potrebuje to vymyslieť tak, aby nešlo o živelné demolácie, ale precízne chirurgické zákroky s nádychom rutiny. Len tak dokáže presvedčiť svet, aby nestrácal čas čiernymi scenármi pre eurozónu. Pretože v nie veľmi racionálnom svete, ktorému treba stratégiu prispôsobiť, majú samonapĺňajúci sa potenciál.
Článok vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU č. 50-51.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Dvanásť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
