Ministerstvo financií SR v rámci boja proti zahraničným poskytovateľom on-line hazardu navrhlo vytvoriť mechanizmus na blokovanie vybraných internetových stránok. Tento návrh okrem oficiálnych predkladateľov najviac vyhovuje domácim stávkovým spoločnostiam, ktoré sa tak (aspoň z časti) zbavia zahraničnej konkurencie podnikajúcej podľa výrazne liberálnejších pravidiel ako domáci držitelia licencií.
Proti sa postavili aktivisti z radov IT sektora, ale napríklad aj ministerstvo spravodlivosti (tiež SDKÚ-DS). Vzhľadom na pád vlády je síce dosť možné, že z celého blokovania internetu nič nebude. To je dobrá, ale aj zlá správa.
Dobrá preto, že navrhované riešenie v sebe naozaj skrývalo systémové riziká zneužívania právomoci vypínať aj inak neškodné stránky (zľudovel príklad o Facebooku, na ktorom existujú aj hazardné aplikácie). Na druhej strane, každý aspoň trochu skúsený používateľ internetu by blokovanie, tak, ako bolo navrhnuté, dokázal poľahky obísť.
Odmietnutie návrhu môže byť zlou správou preto, že na istý čas môže pochovať inak legitímne úvahy o kontrole internetu. Krátky príklad zo zahraničia, o ktorom sa učia študenti práva: istý mladý chlapec z Fínska sa stal obeťou nevydareného vtipu, keď ktosi umiestnil jeho fotku na pornoserver s inzerátom, že za peniaze ponúka sexuálne služby. Keď mu začali chodiť reálne odpovede na falošný inzerát, psychicky sa zrútil. A neskôr cez právnych zástupcov v Štrasburgu zažaloval štát, že nedokázal zabezpečiť ochranu jeho najzákladnejších práv.
Bez ohľadu na diskusiu, či je štát naozaj povinný aktívne dbať aj na takéto veci, tento príklad stojí na zamyslenie. Či by sa predsa len neoplatilo mať účinný poistný mechanizmus, pomocou ktorého by bolo možné v mene ochrany základných práv rýchlo pristúpiť k oprávnenej cenzúre internetu.
Otázka však znie, či tým prvý cieľom blokovania majú byť inak legálne zahraničné stávkové spoločnosti. A tiež, či má o vypínaní stránky rozhodovať úrad ovládaný jedným politickým nominantom.
Súdny človek nebude predpokladať, že pod Ivanom Miklošom dôjde k excesom na spôsob vypínania Facebooku. No neexistuje garancia, že rezort financií vždy povedie, ako ho opísala WikiLeaks, tento „mladý, aktívny, pohľadný, dobre oblečený a dobrý rečník“. Pri nastavovaní kompetencií a ich poistiek netreba zabudnúť, že kedysi tento úrad viedol aj utajovač verejných čísel Ján Počiatek, či postavy ako Sergej Kozlík a Miroslav Maxon.
Viac o cenzúre internetu a regulácii online hazardných hier si prečítate v aktuálnom vydaní TRENDU č. 41.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Desať dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
