Používanie umelej inteligencie na objavovanie nových liekov čelí kľúčovému testu. Algoritmami vymyslený liek od jednej z popredných firiem priemyslu smeruje k posledným fázam testovania, píše agentúra Bloomberg.
Insilico Medicine so sídlom v Hongkongu a New Yorku použil umelú inteligenciu na vývoj experimentálneho lieku pre nevyliečiteľnú idiopatickú pľúcnu fibrózu. Liečba prechádza strednými fázami testov v Spojených štátoch a Číne, pričom niektoré výsledky by mali byť známe začiatkom roka 2025.
Už teraz ich však pozorne sleduje celý farmaceutický priemysel, pretože spoločnosť použila na identifikáciu nového prístupu k boju proti smrteľnej chorobe a na vytvorenie novej liečebnej molekuly práve umelú inteligenciu. Britské výskumne centrum Deep Pharma Intelligence tvrdí, že terapia od Insilico je svetovo prvým predklinickým kandidátom úplne založeným na AI.
Dôležitý míľnik
Hoci farmaceutické spoločnosti z celého sveta vo veľkom investujú do umelej inteligencie, stále nie sú k dispozícii jasné dôkazy o tom, že by táto technológia bola schopná generovať život zachraňujúce lieky. Mnohé molekuly vytvorené umelou inteligenciou čelili v testoch neúspechom a aj Insilico by v nich ešte mohlo zlyhať.
Ak sa mu podarí uspieť, otvorilo by to dvere novým a lacnejším liečebným postupom založeným na algoritmoch AI, ktoré môžu zachrániť životy mnohých pacientov a pomôcť zdravotným systémom znížiť náklady. Zakladateľ a generálny riaditeľ Insilica Alex Zhavoronkov povedal, že ak ich liek na pľúcnu fibrózu v testoch uspeje, tak by to zmenilo celú farmaceutickú scénu.
Nielen startupy, ale aj veľké farmaceutické spoločnosti ako Pfizer, GSK a Takeda Pharmaceutical sa snažia využiť potenciál AI. Morgan Stanley odhaduje, že v priebehu nasledujúceho desaťročia by použitie umelej inteligencie v raných fázach vývoja liekov mohlo priniesť ďalších 50 nových liečebných postupov a vygenerovať predaje za vyše 50 miliárd dolárov.
Problematické vedľajšie účinky
Časopis Nature vo svojom októbrovom editoriáli varoval, že pravdivosť tvrdení farmaceutických spoločností pracujúcich s AI musia overiť nezávislé posudky a klinické skúšky. Ide o rovnaký štandard, ktorý sa uplatňuje vo všetkých odvetviach farmaceutického priemyslu.
Algoritmy môžu mať navyše problém predvídať vedľajšie účinky u ľudí. Či bude Insilico v testoch úspešné, sa ukáže až na ich úplnom konci. Profesor nefrológie na RWTH Aachen University v Nemecku Christoph Kuppe, ktorý v Nature publikoval štúdiu o fibróze obličiek, povedal, že v prípade lieku od Insilica vyzerajú údaje z pokusov na zvieratách dobre. Aj napriek tomu sa obáva dlhodobých účinkov liečby na ľudí. „Pri všetkých protizápalových terapiách nám zvyčajne robí obavy to, aký majú vplyv na imunitný systém,“ dodal.
Dostupné liečby fibrózy sa dnes zameriavajú hlavne na symptómy. Prístup Insilica je jedinečný v tom, že jeho cieľom sú bunky, ktoré sú podľa vedcov zodpovedné za jazvenie pľúcneho tkaniva. Insilico v rámci testovaného liečiva doteraz nezaznamenal žiadne vedľajšie účinky na imunitný systém a bude pokračovať v monitorovaní dlhodobej bezpečnosti a účinnosti v klinických skúškach, dodal Zhavoronkov.
Ďalšie dôležité správy
