Predaj cigariet a tabakových výrobkov v hypermarketoch, supermarketoch aj malých potravinách sa zúži. Predajne ich budú ponúkať na jedinom vyhradenom mieste, pričom sa môžu rozhodnúť, či to bude špecializovaná pokladňa alebo osobitný pult bokom. Navrhuje to ministerstvo zdravotníctva v novele zákona na ochranu nefajčiarov. Rezort vedený ministrom Ivanom Uhliarikom (KDH) ju sľuboval od jesene minulého roka, návrh zverejnil pred niekoľkými dňami a odštartoval tak pripomienkové konanie.

Do výslednej podoby zákona sa tak dostala jemnejšia formulácia, ako sa pôvodne navrhovalo. Najprv sa zvažovalo zaviesť oddelené predajné cigaretové kútiky. Následne sa však zistilo, že to by mohlo úplne vylúčiť predaj cigariet  v malých vidieckych predajniach potravín, kde nie je priestor na ich vytvorenie.

Obchodníci sa obávajú, že pri špecializovanej pokladni by mohli vznikať príliš dlhé rady. Podľa kuloárnych informácií sa proti návrhu určite postavia veľké reťazce. S najväčšou pravdepodobnosťou by totiž pocítili pokles tržieb. Odhady správania spotrebiteľov hovoria, že fajčiari sa v snahe vyhnúť sa radom pri jedinej pokladni sčasti presunú do špecializovaných predajní tabaku či veľkoskladov. V tejto oblasti má silné postavenie najmä spoločnosť GG Tabak veľkopodnikateľa Ivana Kmotríka.

Cieľom zmeny je podľa rezortu zdravotníctva kontrola veku kupujúceho. ,,Zníženie počtu predaných miest bude určite viesť k zlepšeniu možností skontrolovať vek kupujúcich,“ uvádza predloha. Mal by sa tak znížiť počet detí do 18 rokov, ktoré sa dostanú k cigaretám.

Zákon o ochrane nefajčiarov chce minister I. Uhliarik upraviť z troch dôvodov. Prvým sú nové znepokojujúce zistenia o trende fajčenia u mladých ľudí, druhým zmena európskej direktívy a tretím zbieranie politických bodov a sympatií. Varovaním sú najmä zistenia prieskumov z roku 2010, ktoré potvrdili denné fajčenie až osem percent žiakov druhého stupňa základných škôl. Za desať rokov sa tak počet denných fajčiarov v tomto veku takmer strojnásobil. Príležitostne si zapaľuje cigaretu až deväť percent mladých ľudí vo veku od 10 do 14 rokov.

Fajčiari v nákupných centrách musia za stenu či za sklo

Novela by sa mala dotknúť aj tržieb majiteľov kaviarní v nákupných centrách či puboch a výčapoch na štadiónoch.  Vylúčenie fajčenia v nich sa totiž môže dotknúť prevádzky znížením počtu návštevníkov a teda poklesoch tržieb.

Návrh sa snaží riešiť aj nepríjemnú prax – fajčenie v kaviarňach v nákupných centrách, ktoré sú na spoločných chodbách či priestoroch. Ak sa podoba novely zásadnejšie nezmení, kaviareň môže zostať fajčiarska, len ak bude stavebne oddelená od verejne prístupného priestoru v obchodnom dome, alebo nákupnom centre.

Tento zámer chcel presadiť ešte predošlý minister zdravotníctva v novele platnej od septembra 2009. Cieľ však nebol dobre naformulovaný – a zásahom poslancov do výslednej podoby zákona sa nakoniec kaviarne v nákupných centrách stali výnimkou. Nepresná formulácia viedla k tomu, že prevádzky interpretujú znenie zákona ako zákaz fajčenia len pred predajňou.

Vlnu reakcií spôsobí určite aj plánované rozšírenie obmedzenia fajčiarov na celé areály kultúry alebo športu. Zmeny môžu totiž zasiahnuť počet návštevníkov rôznych podnikov, pubov, pivární či krčiem, ktoré sú súčasťou ľubovoľného futbalového hokejového štadióna, alebo veľkého kultúrneho strediska.

Doteraz platil zákaz len v budovách, a to ešte uzavretých športovísk, nie na otvorených štadiónoch. Zástupcovia tabakových firiem už v rámci lobingu za úpravy zákona upozornili, že to môže znamenať v praxi problém najmä na vidieku. Často sú totiž pohostinstvá najmä v letných mesiacoch s terasami situované práve pri nejakej hale, štadióne alebo v areáloch kedysi stavaných multifunkčných kultúrnych domov. Voľné priestory v týchto zariadeniach samosprávy často prenajali majiteľom pizzerií, reštaurácií, ale aj kaviarní či krčiem.

Koniec fajčenia by sa tak mal dotknúť aj všetkých podnikov v budove nového zimného štadióna v Bratislave, kde sa nedávno skončili majstrovstvá sveta v hokeji. Ide aj o tie prevádzky, v ktorých sa nepodáva jedlo a ktoré neústili dovnútra k ľadovej ploche, ale smerom von do ulice.

Plošný zákaz pre krčmy nepríde

Ďalšia novinka sprísňuje doterajšie pravidlá pre reštaurácie či zariadenia spoločného stravovania, kde sa podáva a pripravuje jedlo. V nich bol zavedený zákaz fajčenia pri poslednej novele od septembra 2009. Od budúceho roka sa chystá obmedzenie rozšíriť na väčší počet podnikov– budú sem patriť všetky zariadenia, v ktorých sa pokrmy podávajú. Doteraz bol okruh dotknutých prevádzok vymedzený užšie, zákaz fajčenia platil pre prevádzku, kde sa pokrmy musia zároveň vyrobiť, pripraviť a podať. V praxi sa tak obchádzal zákaz v malých bistrách, kde sa podávali len jednoduché jedlá. Majitelia sa vyhovárali, že jedlo je dovezené a nevyrába sa priamo v danom podniku.

Zákaz fajčenia v reštauráciách bol na Slovensku plošne zavedený na jeseň v roku 2009. Fajčiarov mohli reštaurácie s jedlom tolerovať, len ak mali pre priaznivcov cigaretového dymu vymedzenú osobitnú stavebne oddelenú miestnosť nie väčšiu ako polovica plochy. Obmedzenie fajčiarov prišlo po predošlej niekoľkoročnej zle osvedčenej praxi, keď prevádzky s jedlom mali mať vymedzené nefajčiarske stoly alebo zákaz fajčenia platný v čase podávania jedla.

Dopad zmeny bol citeľný, došlo k zníženiu počtu návštevníkov a teda aj poklesu tržieb týchto podnikov. Spotrebitelia si totiž v prípade, že nešli konzumovať aj jedlo, vyberali cielene zariadenia, kde sa podávajú len nápoje, a fajčenie je povolené. Prekvapením však je, že majitelia reštaurácií či pizzerií napriek tomu po prvých skúsenostiach nežiadali zrušenie zákazu. Tí návštevníci, čo v reštauráciách zostali, si totiž posedenie bez cigaretového dymu výrazne pochvaľovali.

Majitelia však trvali na obmedzení pre nich konkurenčnej nevýhody a plošnom zákaze fajčenia pre všetky prevádzky, teda aj krčmy bez podávania jedla. Takéto radikálne sprísnenie a rovnaké pravidlá pre všetkých krčmárov na trhu však neprináša ani najnovšia novela ministra I. Uhliarika. 

Rekordné pokuty

Minister presadzuje aj výrazné zvýšenie pokút za nedodržiavanie zákazov fajčiť. Dolná hranica platná pre majiteľov reštaurácií alebo kaviarní v nákupných centrách (fyzické osoby - podnikatelia a právnické osoby) narastie zo súčasných 339 eur na desaťnásobok, teda na 3390 eur. Horná hranica pokuty stúpne zasa na päťnásobok dnešného maxima, až na 15-tisíc eur. Pokuty môže udeľovať Úrad verejného zdravotníctva v správnom konaní podnikateľom, ktorí nezabezpečili dodržiavanie predpísaných zákazov. Príjmy štátu zo zvýšených pokút by tak mali stúpnuť o približne 20-tisíc eur ročne.

Pokutu za porušenie zákazu však môžu dostať aj bežní občania – fajčiari. Jej strop 331 eur sa v novele nemení. Viac pokút však budú môcť vyberať samosprávy – mestá a obce, na ktoré sa plánuje presunúť kontrola dodržiavania zákazu v kultúrnych zariadeniach a športových zariadeniach. Vybraté pokuty tak budú smerovať do obecných pokladníc. Doteraz mohli samosprávy kontrolovať zákazy v praxi napríklad na zastávkach hromadnej dopravy.

Zmenu zákona musí ešte schváliť vláda, návrh ešte môžu zmeniť aj poslanci v parlamente.

Ilustračné foto na titulke - Miro Nôta