Napriek tomu na svete žije podľa Svetovej zdravotníckej organizácie zhruba jedna miliarda fajčiarov a ročne vdychovanie tabakových exhalátov zabija až 6 miliónov ľudí. Približne 600-tisíc z nich nefajčilo, no bolo vystavených pasívnemu fajčeniu.
Nie každý fajčiar musí umrieť predčasne
Existuje však skupina fajčiarov, u ktorej sa ani po rokoch zdravotné komplikácie spôsobené škodlivým zlozvykom nepreukážu. Niektorí ho radi obhajujú tým, že zabiť ich môže čokoľvek iné, ďalší zas poukazujú na prípady ľudí, ktorí síce fajčili, no cigarety ich nezabili. „Môj dedo fajčil celý život a nič mu nie je“, „Známy, tuhý fajčiar, zahynul aj tak pri autonehode,“ znejú známe frázy.
Obľúbeným príkladom obhajcov svojho zlozvyku bol britský vojnový premiér Winston Churchill. Politik známy svojím nezdravým životným štýlom, ktorý holdoval alkoholu a bol náruživým fajčiarom cigár sa dožil 90 rokov.
V Británii sa vďaka médiám stala známou aj istá Winnie Langleyová, ktorá začala fajčiť tesne po vypuknutí 1. svetovej vojny, keď mala len 7 rokov. Fajčila denne celý život, prežila manžela i deti. Svet obletela jej fotografia, keď si v deň jej 100. narodenín pripálila cigaretu sviečkou na gratulačnej torte. Dožila sa napokon 102 rokov.
Briti sa zamerali na fajčiarsku chorobu
Sú však naozaj ľudia, ktorým fajčenie škodí menej, ako ostatným? Podľa posledných výskumov sa zdá, že to tak naozaj je.
Britskí vedci objavili gény, ktoré by mali byť zodpovedné za to, že ich nositeľ má menšiu šancu dostať jednu z najčastejších chorôb spojených s fajčením - chronickú obštrukčnú chorobu pľúc.
Podľa britskej Rady pre lekársky výskum, ktorá výskum financovala, za to môže mutácia v DNA, ktorá spôsobí zlepšenie funkcie pľúc, a ľudí, u ktorých sa vyskytuje, tak chráni pred smrtiacimi vplyvmi fajčenia. Niektorí ľudia tak majú vyššiu a iní menšiu šancu, že u nich vypukne. Fajčiť pritom môžu rovnako.
Výskum vychádzal z výsledkov 50-tisíc dobrovoľníkov v Británii. Tí pochádzali z takzvanej UK biobanky. Ide o britskú biobanku, ktorá je využívaná vedcami pri dlhodobých štúdiách. Skúmajú sa pomocou nej genetické predispozície ako aj vplyvy životného prostredia na jedinca.
Zdroj: SITA / AP
V databáze sa nachádza celkovo pol milióna ľudí, ktorí boli pridávaní medzi rokmi 2006 a 2010 vo veku 40 až 69 rokov. Pozorovaní by mali byť minimálne 25 rokov. Závery vedcom poskytuje od roku 2012.
Aktuálny výskum sa zameral len na chronickú obštrukčnú chorobu pľúc. Rakovinu ani srdcovo-cievne ochorenia, ktoré fajčenie rovnako spôsobuje, neskúmal.
Stáva sa z nej jeden z top strašiakov
Vedci porovnávaním fajčiarov s nefajčiarmi a tými, ktorí na chorobu trpeli a ktorí nie, objavili časti ľudskej DNA, ktorá znižuje riziko vzniku obštrukčnej choroby pľúc. Fajčiari s „dobrými génmi“ tak mali nižšie riziko dostať chorobu, ako tí so „zlými génmi“, informuje britský spravodajský portál BBC.
Chronická obštrukčná choroba pľúc je ochorenie výhradne späté s inhaláciou cudzorodých látok a plynov, najčastejšie pri fajčení. Pri ňom po čase vzniká trvalý mierny zápal v pľúcach. Ochorenie sa vyvíja postupne a postihuje najmä dlhoročných fajčiarov. Prejavuje sa dýchavičnosťou, pocitom nedostatku vzduchu, chronickým kašľom či nadmernou tvorbou hlienu. Postupne môže viesť až k smrti.
Podľa WHO trpí na chorobu po celom svete 64 miliónov ľudí a organizácia predpovedá, že do roku 2030 sa stane treťou celosvetovou najčastejšou príčinou úmrtí.
Ochorenie je nebezpečné tým, že často ostáva dlho nediagnostikované a fajčiari ho vnímajú ako obyčajný „fajčiarsky kašeľ“.
Napriek tomu, že sa autori štúdie nezamerali na rakovinu a srdcovo-cievne ochorenia, nové poznatky by mohli pomôcť pri vývoji nových liekov na chronické ochorenia pľúc.
Profesor Martin Tobin, jeden z výskumníkov z University of Leicester povedal, že výsledky sú fantastický objav a že pravdepodobne pomôžu pri vývoji liekov na zlepšenie funkcie pľúc. Objavené gény podľa neho ovplyvňujú spôsob, akým pľúca rastú a ako reagujú na poškodenia.
Vedci, ktorí závery štúdie prezentovali na zasadnutí Európskej respiračnej spoločnosti a publikovali ich v medicínskom časopise Lancet Respiratory Medicine, však zdôrazňujú, že stále je nefajčenie bezpečnejšie ako spoliehanie sa na šťastie a na dobré gény, ktoré fajčiar môže, no nemusí mať.
Američania našli gén dlhovekosti
Veľmi podobný výskum vykonali aj ďalší americkí vedci, ktorí tiež objavili špecifické gény, ktoré môžu zaručiť fajčiarom pokojnejší spánok. Títo sa však zamerali aj na novodobého hlavného strašiaka ľudstva - rakovinu.
Američania objavené gény „dlhovekosti“ spojili s tým, že ich nositelia mali o 11 percent nižšiu šancu na výskyt rakoviny ako tí, ktorí ich nemali. Vedci tvrdia, že tieto gény pomáhajú bunke ubrániť sa pred nákazou a opravovať sa. Chránia tak ľudí pred starnutím a vplyvmi okolia, ako je fajčenie, lepšie ako v prípade tých, čo nimi nedisponujú.
Jedna z autoriek štúdie Morgan Levine z University of California tvrdí, že identifikovali genetické indikátory, ktoré sa spoločne podieľajú na dlhovekosti. Človeku pomáhajú dlhšie žiť vďaka tomu, že pomáhajú bunkám, aby sa opravili.
„Preto aj keď sú niektorí jedinci vystavení vysokým úrovniam biologických stresorov, ako tým, ktoré sa nachádzajú v cigaretovom dyme, ich telí môžu byť lepšie nastavené na jeho zvládanie a náprave škôd,“ cituje vedkyňu britský Daily Mail.
Rovnaké gény podľa štúdie zverejnenej v časopise The Journals of Gerontology môžu zohrať dôležitú úlohu aj pri prevencii vzniku rakoviny.
