Volobujev, narodený na Ukrajine, strávil viac ako dve desaťročia v Gazprome, kde sa postupne vypracoval na viceprezidenta Gazprombanky, ktorá je treťou najväčšou bankou v krajine.
Granáty na jeho rodné mesto
Len niekoľko hodín po spustení ruskej invázie na Ukrajinu začal Volobujev dostávať od svojich priateľov z detstva videá, na ktorých vidno granáty padajúce na jeho rodné ukrajinské mesto Ochtyrka neďaleko hraníc s Ruskom.
„Bol som prilepený k telefónu. Cítil som sa, ako keby som sedel v útulnom kine a sledoval horor. Je to taký mizerný pocit, keď vám ľudia volajú a hovoria: Rusi nás zabíjajú. Pracujete v Gazprombanke. Ste dôležitý človek. Môžete niečo urobiť, aby ste to zastavili?" uviedol Volobujev.
Útek z Ruska
Z Ruska utiekol niekoľko dní po začiatku vojny a neskôr sa objavil v Kyjeve. „Vybral som si svoju vlasť... Život, ktorý som mal pred vojnou, už neexistuje a skutočne ma to netrápi,“ dodal.
Podľa svojich slov sa málo zaujímal o ruskú politiku a v roku 2012 s radosťou volil za prezidenta Vladimira Putina. Avšak ukrajinské proeurópske povstanie v rokoch 2013 – 2014 a ruská anexia ukrajinského Krymu mu otvorili oči, teda že ide o nepriateľskú politiku Kremľa voči jeho domovine, hoci on nemá ukrajinské občianstvo.
Chcel brániť Kyjev
Prvá vec, ktorú urobil po príchode na Ukrajinu, bola, že sa prihlásil na úrade vojenského komisára, aby sa pripojil k teritoriálnej obrane Kyjeva, ale povedali mu že päťdesiatnici bez vojenských skúseností nie sú okamžite potrební.
„Povedali mi, že je to nemožné, ale podnikám kroky, aby som zistil, čo môžem urobiť... Momentálne nič nemám. Ale radšej budem spať na ulici, ako by som mal odísť z Ukrajiny," dodal.
Volobujev povedal, že pred svojou ukrajinskou rodinou a priateľmi cíti potrebu „kajať sa“ za svoju prácu pre ruský štát. Od Ruska chce len jedno: spravodlivosť za vojnové zločiny spáchané na Ukrajine.
Ďalšie dôležité správy
